Jozef Mičo

verzia pre tlač
Jozef Mičo - portrét

Základné údaje

* 10.07.1963, Terchová

podnikateľ, manažér, mecén

Texty o osobnosti

50-te výročie narodenia Jozefa Miča

Nie je vôbec ľahké písať o ľuďoch, ktorých veľmi dobre poznáte, s ktorými ste prešli poriadny kus životnej cesty a za ktorých najpresvedčivejšie hovoria vlastné tvorivé činy. V takýchto prípadoch ma zvykne prenasledovať zúfalý pocit, či je vôbec možné vyjadriť literami to, čo človek kdesi vo svojej vnútornej podstate cíti a čo by si najradšej ponechal ako súkromné tajomstvo len a len pre seba. Toto všetko sa vzťahuje aj na nezameniteľnú osobnosť Jozefa Miča. Nedokážem s určitosťou povedať, čím všetkým tento človek bol, je a v najbližších rokoch bude. Akoby sa v jeho životnom príbehu prepájali a pretínali odstredivé rozdielne svety, ktoré však napokon úplne prirodzene a zákonite zároveň vyúsťujú do rodného prístavu. Slovné spojenie vyhranený lokálpatriot možno presne nevystihuje základnú črtu Mičovej osobnostnej výbavy, ale hádam postačí na to, aby sme bez zbytočných špekulácií pochopili jeho vrúcny vzťah k Terchovej.

„... Bojím sa, že moje slová dostatočne nevystihnú môj vzťah a moje city, ktoré každým dňom a každým krokom prežívam k rodnej Terchovej. Je to asi tým, že som tu uzrel svetlo sveta, že moje kroky viedli po terchovskej zemi, že moja milovaná manželka je z Terchovej, že moje prvé zapojenie sa do spoločenského diania bolo na terchovskom trávniku, kde som potom prežíval ďalších 17 rokov krásneho futbalového života v terchovských farbách. Dodnes si pamätám na svoj prvý majstrovský zápas, na tú obrovskú radosť a hrdosť, s ktorou som nastupoval na zápasy, a na šťastie, že môžem reprezentovať moju Terchovú. Často spomínam na nezabudnuteľné okamihy futbalových postupov do vyšších súťaží. Samozrejme, najviac mi utkvel v pamäti postup do I. A triedy krajského majstrovstva. Mal som neopakovateľnú radosť a šťastie, že i mojim pričinením sa mohla Terchová dostať do tejto súťaže, a že som takouto formou prispel svojou troškou k dobrému menu môjho rodiska.“ (J. Mičo, 1994)

S menom J. Miča sa dlhodobo spája organizovanie, participovanie či podpora rôznych podujatí, projektov a iniciatív v oblastiach cestovného ruchu, športu, kultúry, folklóru, mládeže a v neposlednom rade i duchovného života. Osobitnú kapitolu jeho nevšednej biografie predstavuje úspešná filmárska činnosť. Azda nepreženieme, keď uvedieme, že najmä Mičovým výdatným pričinením sa Terchová a Jánošíkov kraj stali v uplynulom období pravdepodobne najvyhľadávanejšou filmárskou lokalitou na Slovensku. Prevratné spoločenské zmeny po roku 1989 síce tvrdo poznačili slovenskú kinematografickú tvorbu, no na druhej strane dokorán otvorili dvere prieniku nadnárodných filmových štábov a produkcií. Do Terchovej tak prichádzajú tvorcovia z vyspelých krajín sveta a nachádzajú tu nielen pôsobivé exteriéry, ale aj kvalitných remeselníkov. A práve J. Mičo, respektíve stavebná firma DAMIT, ktorú vlastnil spolu s Jozefom Dávidíkom, výrobou náročných kulís a dekorácií významne participovala na vyše 50 filmoch (Slovensko, Česko, USA, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Poľsko a iné krajiny). Drvivá väčšina z nich sa, pochopiteľne, nakrúcala v exteriéroch Jánošíkovho kraja. Za všetky spomeňme aspoň tie najznámejšie snímky (v abecednom poradí): Dračie srdce, Jánošík Jaškov sen, Kull Dobyvateľ, Kuře melancholik, Nedodržaný sľub, Nejasná správa o konci sveta, Peacemaker, Rozhovor s nepriateľom... Vďaka činnosti a úspechom firmy DAMIT sa o Terchovej na prelome storočí hovorilo ako o „malom slovenskom Hollywoode“. V jednom rozhovore sa J. Mičo na margo uvedeného vyjadril, ako sa vždy snažil „presvedčiť filmárov, že nakrúcať u nás, v Terchovej, bude najvýhodnejšie. Ja o svojej rodnej obci tvrdím, že Boh ju stvoril na ôsmy deň, keď už vedel, čo má robiť, a je bodkou za jeho vydareným dielom. A, chvalabohu, presne takto Terchovú chápali aj filmári a v požehnanom množstve tu chodili.“ Za výrazný medzinárodný rozmer vlastných filmárskych aktivít bol J. Mičo v roku 2011 pasovaný za Rytiera vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského!

Keď hovoríme o J. Mičovi, v nijakom prípade nemožno obísť ani jeho dlhoročné dobrovoľnícke pôsobenie v Horskej službe a výkon funkcie riaditeľa Združenia turizmu Terchová. Ako vnímavý kreatívny človek, ktorý si dá aj poradiť, sa zaslúžil o to, že v obci bolo zrealizovaných viacero projektov slúžiacich k všestrannej propagácii osád, aktivít a osobností Jánošíkovho kraja. V spolupráci s ďalšími miestnymi organizáciami a jednotlivcami sa tak podarilo spoločnými silami dosiahnuť stav, že Terchová je dnes vnímaná ako renomované stredisko kultúry, duchovného života, turistického ruchu, športu a spoločenského diania. Na uvedenej konštatácii nič nezmení ani skutočnosť, že nie vždy sa podarilo všetky akcie zrealizovať v pôvodných predstavách, respektíve nevyzneli tak, ako si to organizátori želali.

„Myslím si, že na nijakom inom mieste by som nedokázal žiť tak šťastne, ako v Terchovej. Nedokázal by som si predstaviť vlastný život bez terchovského chrámu Božieho, bez pohľadu na prekrásne terchovské kopce, bez prenádherného pohľadu z Rozsutca na Terchovú, bez množstva dobrých ľudí, čo tu žijú, bez čarovnej atmosféry terchovských Vianoc. Nedokázal by som žiť bez teba, Terchová moja. Som rád, že mi Pán Boh doprial žiť v Terchovej. Pane, ďakujem Ti!“ (J. Mičo, 1994)

V týchto dňoch oslávi Jozef Mičo životné jubileum – päťdesiate výročie narodenia. K celému radu gratulantov sa úprimne pripája aj redakcia našich novín. Dlhoročnému priateľovi a spolupracovníkovi vinšujeme pevné zdravie, trvalé rodinné šťastie a neutíchajúcu životnú energiu, ktorú by oslávenec mohol rozdávať plným priehrštím. Pevne veríme, že jeho meno sa v budúcnosti opätovne podpíše pod množstvo úspešných projektov, ktoré zásadne prispejú k ďalšiemu posilneniu medzinárodne vyprofilovanej značky „Made in Terchová“. Ad multos annos, milý náš jubilant Jožko!

Literatúra:
Cabadaj, P.: Keď sa povie Terchová. Vyznanie rodisku. Terchová 1994, s. 29;
Kováčová, J.: Z Terchovej sa stal slovenský Hollywood! In: Nový Čas, roč. 13, 30. 10. 1998, s. 12 – 13;
Frolková, I.: Jozef Mičo vidí filmu pod sukňu. In: Žilinské noviny, roč. 1, 27. 6. 2000, s. 18;
Sedlák, J.: Muž, ktorý v Terchovej stavia Hollywood. In: Markíza, roč. 3, 2000, č. 35, s. 16 – 17; Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová.. Terchová 2003, s. 96 a 100;
Cabadaj, P.: Rozprávanie o „malom slovenskom Hollywoode“. In: Národný kalendár 2012. Martin 2011, s. 185 – 187.

Peter CABADAJ

Odkazy

Jozef Mičo o filme a o Terchovej
Mičo: Film je ako milovanie
Jozef Mičo: Musím sa podeliť
The man who built Hollywood in Terchova
Jozef Mičo: Rytier sa vie so všetkým podeliť
Ten, ktorý postavil Hollywood v terchovskej kolibe