Stanislav Hanuliak
verzia pre tlač
Základné údaje
* 23.12.1931, Terchová
+ 19.12.1991, Terchová
regionálny politik
Texty o osobnosti
Život Stanislava Hanuliaka
Bývalý dlhoročný predseda Miestneho národného výboru (MNV) Terchová Stanislav
Hanuliak sa svojou všestrannou činnosťou a dosiahnutými pracovnými
výsledkami zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti dobovej regionálnej
politiky.
S menom agilného Stanislava Hanuliaka sú neodmysliteľne spojené
prakticky všetky významnejšie projekty, ktoré sa v Jánošíkovom kraji
zrealizovali počas 60., 70. a 80. rokov minulého storočia. Na tomto mieste
pripomeniem aspoň tie najväčšie: zásadný podiel na vybudovaní Hotela Boboty
a autokempingu vo Vrátnej (1964), postavení Zbojníckej pivnice so zrubmi v
časti Vyšné Kamence (1966), postavení Reštaurácie Sokolie (1968), získaní
Štatútu rekreačnej oblasti Vrátna, dokončení sedačkovej lanovky na Grúň (1980),
vybudovaní Hotela Diery na Bielom Potoku, Amfiteátra Nad bôrami, realizácii
sochy Juraja Jánošíka s areálom (všetko 1988)...
Ako najvyšší predstaviteľ obce venoval Stanislav Hanuliak náležitú pozornosť komplexnému
rozvoju jej infraštruktúry a občianskej vybavenosti; neustále mal na
zreteli riešenie sociálnych otázok, bytovej politiky a zamestnanosti. Osobitnú
rolu zohrávali v jeho premyslenej komunálnej stratégii cestovný ruch,
folklórne dianie, možnosť kultúrneho vyžitia a šport. Aktivity Stanislava
Hanuliaka neutíchli ani po jeho odchode z funkcie predsedu MNV (január 1990).
Ako rozhľadený a sveta skúsený človek (s bohatými osobnými kontaktmi) sa
stal blízkym spolupracovníkom nového vedenia obce, neúnavne hľadal vhodný
výrobný program pre obecný podnik, spolupodieľal sa na tvorbe projektov
rozvoja cestovného ruchu v zmenených spoločenských podmienkach. Všetky
zamýšľané zámery a rozpracované nápady však prekazila zhubná choroba a
následná smrť.
„S odchodom Stanislava Hanuliaka odišiel aj kus terchovskej
minulosti. Histórie plnej zložitých, protirečivých javov a neľahkého bytia.
Každý, kto v nej chcel existovať a k tomu všetkému sa ešte aj verejne
angažovať, si prežil vlastné peklo. Už na zemi! Boj so svedomím, straníckou
disciplínou, cťou, sebou samým. A ako vieme, či ako nás život učí, víťazstvá v
podobných stretoch bývajú relatívne. Ako ľudské šťastie, ľudská tragédia, ako
ľudský vek, ako aj obsah tých najostrejších slov“ (P. Cabadaj, 1991).
So Stanislavom Hanuliakom sa na jeho poslednej ceste (22.12.1991) rozlúčilo v
kostole a následne na cintoríne v Terchovej množstvo smútiacich ľudí.
Peter Cabadaj
Cabadaj, P.: Za Stanislavom Hanuliakom. In: Terchová, 3, 1992, č. 1, s. 7
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003, s. 128