Vytlačené zo stránky http://slavni.terchova-info.sk.

Stanislav Hanuliak

verzia pre tlač
Stanislav Hanuliak - portrét

Základné údaje

* 23.12.1931, Terchová
+ 19.12.1991, Terchová

regionálny politik

Texty o osobnosti

Život Stanislava Hanuliaka

Bývalý dlhoročný predseda Miestneho národného výboru (MNV) Terchová Stanislav Hanuliak sa svojou všestrannou činnosťou a dosiahnutými pracovnými výsledkami zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti dobovej regionálnej politiky.

S menom agilného Stanislava Hanuliaka sú neodmysliteľne spojené prakticky všetky významnejšie projekty, ktoré sa v Jánošíkovom kraji zrealizovali počas 60., 70. a 80. rokov minulého storočia. Na tomto mieste pripomeniem aspoň tie najväčšie: zásadný podiel na vybudovaní Hotela Boboty a autokempingu vo Vrátnej (1964), postavení Zbojníckej pivnice so zrubmi v časti Vyšné Kamence (1966), postavení Reštaurácie Sokolie (1968), získaní Štatútu rekreačnej oblasti Vrátna, dokončení sedačkovej lanovky na Grúň (1980), vybudovaní Hotela Diery na Bielom Potoku, Amfiteátra Nad bôrami, realizácii sochy Juraja Jánošíka s areálom (všetko 1988)...

Ako najvyšší predstaviteľ obce venoval Stanislav Hanuliak náležitú pozornosť komplexnému rozvoju jej infraštruktúry a občianskej vybavenosti; neustále mal na zreteli riešenie sociálnych otázok, bytovej politiky a zamestnanosti. Osobitnú rolu zohrávali v jeho premyslenej komunálnej stratégii cestovný ruch, folklórne dianie, možnosť kultúrneho vyžitia a šport. Aktivity Stanislava Hanuliaka neutíchli ani po jeho odchode z funkcie predsedu MNV (január 1990). Ako rozhľadený a sveta skúsený človek (s bohatými osobnými kontaktmi) sa stal blízkym spolupracovníkom nového vedenia obce, neúnavne hľadal vhodný výrobný program pre obecný podnik, spolupodieľal sa na tvorbe projektov rozvoja cestovného ruchu v zmenených spoločenských podmienkach. Všetky zamýšľané zámery a rozpracované nápady však prekazila zhubná choroba a následná smrť.

„S odchodom Stanislava Hanuliaka odišiel aj kus terchovskej minulosti. Histórie plnej zložitých, protirečivých javov a neľahkého bytia. Každý, kto v nej chcel existovať a k tomu všetkému sa ešte aj verejne angažovať, si prežil vlastné peklo. Už na zemi! Boj so svedomím, straníckou disciplínou, cťou, sebou samým. A ako vieme, či ako nás život učí, víťazstvá v podobných stretoch bývajú relatívne. Ako ľudské šťastie, ľudská tragédia, ako ľudský vek, ako aj obsah tých najostrejších slov“ (P. Cabadaj, 1991).

So Stanislavom Hanuliakom sa na jeho poslednej ceste (22.12.1991) rozlúčilo v kostole a následne na cintoríne v Terchovej množstvo smútiacich ľudí.

Peter Cabadaj

Cabadaj, P.: Za Stanislavom Hanuliakom. In: Terchová, 3, 1992, č. 1, s. 7
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003, s. 128