František Mucha
verzia pre tlač
Základné údaje
* 08.07.1947, Žilina
muzikant (legendárny Bratia Muchovci), maliar, spevák, fotograf
Texty o osobnosti
Život Františka Muchu
Všestranný umelec František Mucha patrí už roky rokúce
medzi najznámejšie i najpopulárnejšie osobnosti Terchovej.
Vyrastal v osade Pod Rozsutcom a už odmalička ho lákal
spev a maľovanie.
Postupom času sa F. Mucha naučil hrať na viacerých
hudobných nástrojoch a stal sa z neho uznávaný a vyhľadávaný
muzikant. Najväčšiu slávu zažil ako člen ľudovej hudby bratov
Muchovcov, ktorá sa svojimi úspechmi zaradila medzi absolútnu
špičku slovenskej folklórnej scény. Vydala päť samostatných
platní, často účinkovala v zahraničí (Európa, Austrália, Ázia, Južná
Amerika), kde dôstojne reprezentovala našu kultúru. Bratia
Muchovci získali v uplynulých rokoch viacero prestížnych domácich
i medzinárodných ocenení; v ich rámci sa najviac vyníma skvelé
víťazstvo v kategórii ľudových hudieb na jubilejnom 50. ročníku
celosvetovo uznávaného hudobného festivalu v Llangollene
vo Walese (1996). Z úspešných turné Bratov Muchovcov v zahraničí
vznikli štyri knižné publikácie (Odskočili sme si do Argentíny, 1994;
Keď Švédsko tlieskalo Terchovej, 1996; Sen zvaný Llangollen, 1996;
S Muchovcami po Austrálii, 1997).
Okrem spomínaných piatich albumov sa F. Mucha podieľal
na stovkách ďalších nahrávok, účinkoval vo filme, v televízii,
rozhlase, zozbieral a hudobne spracoval piesne z rodiska,
ktoré vyšli knižne pod názvom Terchová, Terchová (1998).
Ako je všeobecne známe, v súčasnosti sa Fero muzike
aktívnejšie nevenuje. Všetci jeho priatelia a priaznivci však
veria, že (už pripravovaný) jubilejný 50. ročník Jánošíkových
dní ho bude motivovať k návratu na javisko...
„Som nesmierne šťastný, že patrím medzi tých, ktorí
prišli z takého kraja, ako je Terchová. Slová mojej piesne
,Terchová, Terchová, jak ťa hory kryjú, ako keď nevestu
do čapca zavijú´ vyjadrujú hlbokú lásku k môjmu rodnému
kraju. Ďakujem svojim predkom, že prvé otvorenie očí
a vydýchnutie som urobil len pár metrov pod Rozsutcom.
Ďakujem všetkým, od ktorých som sa naučil milovať naše
krásne ľudové tradície. Som nesmierne
šťastný, že som sa stal jedným
z pokračovateľov tejto šľachetnej
štafety života.“ (F. Mucha, 1994)
Cesta F. Muchu k vlastnej výtvarnej tvorbe bola kľukatá a zložitá. No prešli
roky a uznávaný muzikant a spevák sa stihol vyprofilovať aj výtvarne.
S typickou muchovskou náturou a vybavený svojráznou terchovskou
filozofiou hľadal svoj maliarsky rukopis, autorskú značku, osobnostný výraz.
Hľadal, objavoval, odkrýval, našiel a neustále nachádza. Témy, prostredia,
ľudí... Neúnavný F. Mucha putoval pri hľadaní motivačných zdrojov
a inšpirácie nielen do okolitých prírodných scenérií, ale cieľavedome
šiel aj za minulosťou a do minulosti, aby ju sprítomnil a tak zachoval
pre súčasnosť. Zároveň s tým šiel citlivo a s pokorou za tradíciami,
aby nimi zdokumentoval a najmä potvrdil existenciu, historickú pamäť
a hodnotový odkaz jedinečnej ľudovej kultúry rodného Jánošíkovho kraja.
Viacerými dielami však prekročil rámec, hranice a kontext rodiska,
čím ponúkol vlastnú umeleckú interpretáciu národného kultúrneho
dedičstva a nadčasový odkaz jeho najvýraznejších protagonistov.
Vo svojej portrétnej tvorbe zobrazuje F. Mucha rôzne ľudské
typy, osudy a osobnosti. Kdesi na počiatku stál prostý človek. Typ,
ktorý nereprezentoval individuálny príbeh, ale svojím celkovým
vyznením pôsobil ako symbol, definujúci jedno autentické
spoločenstvo s vlastným koloritom, atmosférou
a pravidlami života. Predstaviteľ tradície bol
Muchovou autorskou optikou i prístupom k téme
povýšený do polohy, ktorá harmonicky korešpondovala
s jeho estetickou hodnotovou hierarchiou. Aj keď takýto
reprezentant a nositeľ tradície žil prostým dedinským životom,
v Muchovom ponímaní predstavuje prirodzenú duchovnú autoritu,
symbolizujúcu vyššiu ľudskú i spoločenskú integráciu. V tomto
ohľade je autorský koncept F. Muchu blízky Benkovmu
programu v maľbe a fotografickej línii Karola Plicku. K obom spomínaným
osobnostiam sa terchovský umelec aj otvorene hlási.
Na prelome storočí rozšíril F. Mucha svoj tematický záber
v oblasti portrétnej tvorby o osobnosti, ktoré v súčasných
podmienkach rozvíjajú posolstvo a odkaz našej národnej ľudovej
tradície a kultúry. Aj v tomto prípade si výtvarník našiel vlastnú
cestu, štýl a výraz podriadený základnému cieľu – zanechať po
sebe svedectvo a hmatateľnú stopu v čase, ktorý práve žijeme. Pevne
veríme, že sa po tejto i ďalších stopách niekedy v budúcnosti
vyberú ďalší fundovaní a rozhľadení
nadšenci. Ferovi pokračovatelia...
V ostatných rokoch sa F. Mucha intenzívnejšie venuje
aj fotografickej činnosti. Všíma si a zachytáva najmä život v prírode
(hmyz), ale dokumentuje tiež rôzne folklórne podujatia, výstavy
a dianie v rodisku. Pri príležitosti 60. narodenín bola Františkovi Muchovi udelená
Cena Obce Terchová za dlhoročný prínos k rozvoju a propagácii
ľudového umenia a kultúry Jánošíkovho kraja (2007).
Peter Cabadaj
Literatúra:
Keď sa povie Terchová... Vyznanie rodisku. Terchová 1994, s. 35;
Cabadaj, P.: František Mucha (Katalóg výstavy). Terchová 1997;
Mucha, F.: Terchová, Terchová. Piesne z Jánošíkovho kraja. Bratislava 1998;
Cabadaj, P.: Na osobnú nôtu. Terchová 1998, s.43 a 66;
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003 (register);
Brezániová, E.: František Mucha vystavuje v Makovického dome. In: Žilinský večerník, 15, 2005, č. 33, s. 6;
Cabadaj, P.: František Mucha. In: Slovenské národné noviny, 18, 2007, č. 19, s. 7;
Szabó, I.: Príbehy primášov. Bratislava 2008, s. 142.
60
V rámci tohtoročného jubilejného
45. ročníka Jánošíkových
dní v Terchovej sme si mohli
pripiť na počesť čerstvého šesťdesiatnika,
známeho speváka,
muzikanta a výtvarníka František
Mucha. Širšia verejnosť tohto
terchovského rodáka roky rokúce
vnímala najmä ako speváka
a hudobníka, člena svetoznámej
muziky Bratov Muchovcov. Menej
sa už vedelo o jeho veľkej
výtvarníckej vášni. Dnes už je
však i v tomto smere situácia
diametrálne odlišná.
Cesta Františka Muchu
k vlastnej výtvarnej tvorbe bola
veľmi kľukatá a zložitá. No prešli
roky a uznávaný muzikant
a spevák sa stihol vyprofilovať aj
výtvarne. S typickou muchovskou
náturou a vybavený
svojráznou terchovskou filozofiou
hľadal Fero svoj maliarsky
rukopis, autorskú značku, osobnostný
výraz. Hľadal, objavoval,
odkrýval, našiel a neustále nachádza.
Témy. Prostredia. Ľudí...
Neúnavný František Mucha putoval
pri hľadaní motivačných
zdrojov a inšpirácie nielen do
okolitých prírodných scenérií, ale
cieľavedome šiel aj za minulosťou
a do minulosti, aby ju sprítomnil
a tak zachoval pre súčasnosť.
Zároveň s tým šiel citlivo
a s pokorou za tradíciami, aby
nimi zdokumentoval a najmä
potvrdil existenciu, historickú
pamäť a hodnotový odkaz jedinečnej
ľudovej kultúry rodného
Jánošíkovho kraja. Viacerými
dielami však prekročil rámec,
hranice a kontext rodiska, čím
ponúkol vlastnú umeleckú interpretáciu
národného kultúrneho
dedičstva a nadčasový odkaz jeho
najvýraznejších protagonistov.
Vo svojej portrétnej tvorbe
zobrazuje František Mucha rôzne
ľudské typy, osudy a osobnosti.
Kdesi na počiatku stál prostý
človek. Typ, ktorý ale nereprezentoval
individuálny príbeh, ale
svojím celkovým vyznením pôsobil
ako symbol, definujúci
jedno autentické spoločenstvo
s vlastným koloritom, atmosférou
a pravidlami života. Predstaviteľ
tradície bol Muchovou autorskou
optikou i prístupom k téme povýšený
do polohy, ktorá harmonicky
korešpondovala s jeho estetickou
hodnotovou hierarchiou. Aj
keď takýto reprezentant a nositeľ
tradície žil prostým dedinským
životom, v Muchovom ponímaní
predstavuje prirodzenú duchovnú
autoritu, symbolizujúcu vyššiu
ľudskú i spoločenskú integráciu.
V tomto ohľade je autorský koncept
Františka Muchu blízky
Benkovmu programu v maľbe
a fotografickej línii Karola Plicku.
K obom týmto osobnostiam
sa terchovský umelec aj otvorene
hlási.
V posledných rokoch rozšíril
František Mucha svoj tematický
záber v oblasti portrétnej tvorby
o osobnosti, ktoré v súčasných
podmienkach rozvíjajú posolstvo
našej národnej ľudovej tradície
a kultúry. Aj v tomto prípade si
výtvarník našiel vlastnú cestu,
štýl a výraz poriadený základnému
cieľu – zanechať po sebe
svedectvo a hmatateľnú stopu
v čase, ktorý práve žijeme. Pevne
verím, že sa po tejto i ďalších
stopách niekedy v budúcnosti
vyberú ďalší fundovaní
a rozhľadení nadšenci. Ferovi
nasledovníci...
Do ďalších rokov želáme Františkovi
Muchovi pevné zdravie,
neutíchajúci životný optimizmus,
príslovečný humor a čo najviac
úspešných koncertov i výstav.
Doma aj v zahraničí! Ad multos
annos, vzácny priateľu.
Peter Cabadaj
Cabadaj, P.: Slovenské národné noviny, č. 19/2007, s. 7
Z rozhovoru s Františkom Muchom na SME.sk
František Mucha vystavuje v Makovického dome
Regionálne osvetové stredisko v Žiline pozýva do 26. augusta na prehliadku autorskej výstavy Františka Muchu s názvom Terchovská krajina a portréty.
Pred 20-timi rokmi sa v moravskom Vlčnově na Jazde kráľov terchovský rodák František Mucha zoznámil s tvorbou tamojšieho maliara, speváka a muzikanta Františka Kapsu. Azda v ňom našiel svoj odraz a či obraz...? Tu objavil cestu, ktorú tušil, ale zatiaľ márne hľadal. Práve toto stretnutie rozhodlo, že František Mucha začal maľovať. Bola to jeho túžba od detstva, ktorú v sebe nosil. Vedel, že to dokáže, nestratiac kontakt so svojím učiteľom a priateľom. Obsahom jeho maliarskej výpovede sa stali zákutia rodnej terchovskej krajiny s majestátnym Rozsutcom i Mníchom, ale i portréty. Tie sa v poslednej dobe stávajú dominantné v jeho tvorbe. V ich ponímaní si vytvoril vlastný štýl, nehľadiac na názor prijímateľov. Nezaťažený oficiálnym vkusom sa uberá vlastnou tvorivou líniou realistického ponímania. Našiel svoj maliarsky rukopis, ktorý odráža jeho životnú filozofiu, nezapierajúc terchovský svet.
Sám sa úprimne priznáva, že ešte vždy má pred sebou dlhú púť k vycizelovaniu vlastného štýlu v zmysle obsahu i formy. František Mucha sa popri svojom zamestnaní v počiatkoch hľadania formy vnútornej výpovede oddal aj ľudovej hudbe. Možno ho časť verejnosti pozná skôr ako známeho muzikanta a speváka. Účinkuje v rodinnej Ľudovej hudbe bratov Muchovcov. Toto zoskupenie patrí medzi požehnané muzikantské terchovské rody. Vrodený talent, neraz objavený v zrelšom veku, venujú zachovaniu folklórnej tradície. S podmanivými a neopakovateľnými tónmi terchovskej muziky pochodili najrozličnejšie kúty sveta. Ale Terchovsko nosia stále v sebe... František Mucha sa vyznal: „Po návrate z Argentíny zastávam názor, že trvalé odlúčenie od materinskej reči a rodného kraja sa nedá zaplatiť a vyvážiť nijakým bohatstvom, získaným v cudzom svete.„
Taký je majster František Mucha. Pri ňom i nemaliar i nemuzikant začne mať rád farby i nôty a rozprávaniu o príchutiach života nieto konca-kraja. Snúbi sa v ňom skromnosť, pokora, múdrosť ľudového filozofa i hrdosť muža.
Eva Brezániová
Brezániová, E.: Žilinský večerník, č. 33/2005, s. 6
Fotografie
František Mucha v ateliéry so svojím autoportrétom
Neni som Belmondo, ani Franco Nero...
...ale som ja Mucha, najstarší brat Fero
Odkazy
František Mucha zaradení medzi jubilujúcimi výtvarníkmi v roku 2007, ktorých vybrala Umelecká beseda slovenská (PDF)
František Mucha vo veľkom rozhovore na SME.sk
Blog Františka Muchu