Vytlačené zo stránky http://slavni.terchova-info.sk.

František Mucha

verzia pre tlač
František Mucha - portrét

Základné údaje

* 08.07.1947, Žilina


muzikant (legendárny Bratia Muchovci), maliar, spevák, fotograf

Texty o osobnosti

Život Františka Muchu

Všestranný umelec František Mucha patrí už roky rokúce medzi najznámejšie i najpopulárnejšie osobnosti Terchovej. Vyrastal v osade Pod Rozsutcom a už odmalička ho lákal spev a maľovanie.

Postupom času sa F. Mucha naučil hrať na viacerých hudobných nástrojoch a stal sa z neho uznávaný a vyhľadávaný muzikant. Najväčšiu slávu zažil ako člen ľudovej hudby bratov Muchovcov, ktorá sa svojimi úspechmi zaradila medzi absolútnu špičku slovenskej folklórnej scény. Vydala päť samostatných platní, často účinkovala v zahraničí (Európa, Austrália, Ázia, Južná Amerika), kde dôstojne reprezentovala našu kultúru. Bratia Muchovci získali v uplynulých rokoch viacero prestížnych domácich i medzinárodných ocenení; v ich rámci sa najviac vyníma skvelé víťazstvo v kategórii ľudových hudieb na jubilejnom 50. ročníku celosvetovo uznávaného hudobného festivalu v Llangollene vo Walese (1996). Z úspešných turné Bratov Muchovcov v zahraničí vznikli štyri knižné publikácie (Odskočili sme si do Argentíny, 1994; Keď Švédsko tlieskalo Terchovej, 1996; Sen zvaný Llangollen, 1996; S Muchovcami po Austrálii, 1997).

Okrem spomínaných piatich albumov sa F. Mucha podieľal na stovkách ďalších nahrávok, účinkoval vo filme, v televízii, rozhlase, zozbieral a hudobne spracoval piesne z rodiska, ktoré vyšli knižne pod názvom Terchová, Terchová (1998).

Ako je všeobecne známe, v súčasnosti sa Fero muzike aktívnejšie nevenuje. Všetci jeho priatelia a priaznivci však veria, že (už pripravovaný) jubilejný 50. ročník Jánošíkových dní ho bude motivovať k návratu na javisko...

„Som nesmierne šťastný, že patrím medzi tých, ktorí prišli z takého kraja, ako je Terchová. Slová mojej piesne ,Terchová, Terchová, jak ťa hory kryjú, ako keď nevestu do čapca zavijú´ vyjadrujú hlbokú lásku k môjmu rodnému kraju. Ďakujem svojim predkom, že prvé otvorenie očí a vydýchnutie som urobil len pár metrov pod Rozsutcom. Ďakujem všetkým, od ktorých som sa naučil milovať naše krásne ľudové tradície. Som nesmierne šťastný, že som sa stal jedným z pokračovateľov tejto šľachetnej štafety života.“ (F. Mucha, 1994)

Cesta F. Muchu k vlastnej výtvarnej tvorbe bola kľukatá a zložitá. No prešli roky a uznávaný muzikant a spevák sa stihol vyprofilovať aj výtvarne. S typickou muchovskou náturou a vybavený svojráznou terchovskou filozofiou hľadal svoj maliarsky rukopis, autorskú značku, osobnostný výraz. Hľadal, objavoval, odkrýval, našiel a neustále nachádza. Témy, prostredia, ľudí... Neúnavný F. Mucha putoval pri hľadaní motivačných zdrojov a inšpirácie nielen do okolitých prírodných scenérií, ale cieľavedome šiel aj za minulosťou a do minulosti, aby ju sprítomnil a tak zachoval pre súčasnosť. Zároveň s tým šiel citlivo a s pokorou za tradíciami, aby nimi zdokumentoval a najmä potvrdil existenciu, historickú pamäť a hodnotový odkaz jedinečnej ľudovej kultúry rodného Jánošíkovho kraja. Viacerými dielami však prekročil rámec, hranice a kontext rodiska, čím ponúkol vlastnú umeleckú interpretáciu národného kultúrneho dedičstva a nadčasový odkaz jeho najvýraznejších protagonistov. Vo svojej portrétnej tvorbe zobrazuje F. Mucha rôzne ľudské typy, osudy a osobnosti. Kdesi na počiatku stál prostý človek. Typ, ktorý nereprezentoval individuálny príbeh, ale svojím celkovým vyznením pôsobil ako symbol, definujúci jedno autentické spoločenstvo s vlastným koloritom, atmosférou a pravidlami života. Predstaviteľ tradície bol Muchovou autorskou optikou i prístupom k téme povýšený do polohy, ktorá harmonicky korešpondovala s jeho estetickou hodnotovou hierarchiou. Aj keď takýto reprezentant a nositeľ tradície žil prostým dedinským životom, v Muchovom ponímaní predstavuje prirodzenú duchovnú autoritu, symbolizujúcu vyššiu ľudskú i spoločenskú integráciu. V tomto ohľade je autorský koncept F. Muchu blízky Benkovmu programu v maľbe a fotografickej línii Karola Plicku. K obom spomínaným osobnostiam sa terchovský umelec aj otvorene hlási.

Na prelome storočí rozšíril F. Mucha svoj tematický záber v oblasti portrétnej tvorby o osobnosti, ktoré v súčasných podmienkach rozvíjajú posolstvo a odkaz našej národnej ľudovej tradície a kultúry. Aj v tomto prípade si výtvarník našiel vlastnú cestu, štýl a výraz podriadený základnému cieľu – zanechať po sebe svedectvo a hmatateľnú stopu v čase, ktorý práve žijeme. Pevne veríme, že sa po tejto i ďalších stopách niekedy v budúcnosti vyberú ďalší fundovaní a rozhľadení nadšenci. Ferovi pokračovatelia...

V ostatných rokoch sa F. Mucha intenzívnejšie venuje aj fotografickej činnosti. Všíma si a zachytáva najmä život v prírode (hmyz), ale dokumentuje tiež rôzne folklórne podujatia, výstavy a dianie v rodisku. Pri príležitosti 60. narodenín bola Františkovi Muchovi udelená Cena Obce Terchová za dlhoročný prínos k rozvoju a propagácii ľudového umenia a kultúry Jánošíkovho kraja (2007).

Peter Cabadaj

Literatúra:

Keď sa povie Terchová... Vyznanie rodisku. Terchová 1994, s. 35;
Cabadaj, P.: František Mucha (Katalóg výstavy). Terchová 1997;
Mucha, F.: Terchová, Terchová. Piesne z Jánošíkovho kraja. Bratislava 1998;
Cabadaj, P.: Na osobnú nôtu. Terchová 1998, s.43 a 66;
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003 (register); Brezániová, E.: František Mucha vystavuje v Makovického dome. In: Žilinský večerník, 15, 2005, č. 33, s. 6;
Cabadaj, P.: František Mucha. In: Slovenské národné noviny, 18, 2007, č. 19, s. 7;
Szabó, I.: Príbehy primášov. Bratislava 2008, s. 142.

60

V rámci tohtoročného jubilejného 45. ročníka Jánošíkových dní v Terchovej sme si mohli pripiť na počesť čerstvého šesťdesiatnika, známeho speváka, muzikanta a výtvarníka František Mucha. Širšia verejnosť tohto terchovského rodáka roky rokúce vnímala najmä ako speváka a hudobníka, člena svetoznámej muziky Bratov Muchovcov. Menej sa už vedelo o jeho veľkej výtvarníckej vášni. Dnes už je však i v tomto smere situácia diametrálne odlišná.

Cesta Františka Muchu k vlastnej výtvarnej tvorbe bola veľmi kľukatá a zložitá. No prešli roky a uznávaný muzikant a spevák sa stihol vyprofilovať aj výtvarne. S typickou muchovskou náturou a vybavený svojráznou terchovskou filozofiou hľadal Fero svoj maliarsky rukopis, autorskú značku, osobnostný výraz. Hľadal, objavoval, odkrýval, našiel a neustále nachádza. Témy. Prostredia. Ľudí...

Neúnavný František Mucha putoval pri hľadaní motivačných zdrojov a inšpirácie nielen do okolitých prírodných scenérií, ale cieľavedome šiel aj za minulosťou a do minulosti, aby ju sprítomnil a tak zachoval pre súčasnosť. Zároveň s tým šiel citlivo a s pokorou za tradíciami, aby nimi zdokumentoval a najmä potvrdil existenciu, historickú pamäť a hodnotový odkaz jedinečnej ľudovej kultúry rodného Jánošíkovho kraja. Viacerými dielami však prekročil rámec, hranice a kontext rodiska, čím ponúkol vlastnú umeleckú interpretáciu národného kultúrneho dedičstva a nadčasový odkaz jeho najvýraznejších protagonistov.

Vo svojej portrétnej tvorbe zobrazuje František Mucha rôzne ľudské typy, osudy a osobnosti. Kdesi na počiatku stál prostý človek. Typ, ktorý ale nereprezentoval individuálny príbeh, ale svojím celkovým vyznením pôsobil ako symbol, definujúci jedno autentické spoločenstvo s vlastným koloritom, atmosférou a pravidlami života. Predstaviteľ tradície bol Muchovou autorskou optikou i prístupom k téme povýšený do polohy, ktorá harmonicky korešpondovala s jeho estetickou hodnotovou hierarchiou. Aj keď takýto reprezentant a nositeľ tradície žil prostým dedinským životom, v Muchovom ponímaní predstavuje prirodzenú duchovnú autoritu, symbolizujúcu vyššiu ľudskú i spoločenskú integráciu. V tomto ohľade je autorský koncept Františka Muchu blízky Benkovmu programu v maľbe a fotografickej línii Karola Plicku. K obom týmto osobnostiam sa terchovský umelec aj otvorene hlási.

V posledných rokoch rozšíril František Mucha svoj tematický záber v oblasti portrétnej tvorby o osobnosti, ktoré v súčasných podmienkach rozvíjajú posolstvo našej národnej ľudovej tradície a kultúry. Aj v tomto prípade si výtvarník našiel vlastnú cestu, štýl a výraz poriadený základnému cieľu – zanechať po sebe svedectvo a hmatateľnú stopu v čase, ktorý práve žijeme. Pevne verím, že sa po tejto i ďalších stopách niekedy v budúcnosti vyberú ďalší fundovaní a rozhľadení nadšenci. Ferovi nasledovníci...

Do ďalších rokov želáme Františkovi Muchovi pevné zdravie, neutíchajúci životný optimizmus, príslovečný humor a čo najviac úspešných koncertov i výstav. Doma aj v zahraničí! Ad multos annos, vzácny priateľu.

Peter Cabadaj

Cabadaj, P.: Slovenské národné noviny, č. 19/2007, s. 7

Z rozhovoru s Františkom Muchom na SME.sk



František Mucha vystavuje v Makovického dome

Regionálne osvetové stredisko v Žiline pozýva do 26. augusta na prehliadku autorskej výstavy Františka Muchu s názvom Terchovská krajina a portréty.

Pred 20-timi rokmi sa v moravskom Vlčnově na Jazde kráľov terchovský rodák František Mucha zoznámil s tvorbou tamojšieho maliara, speváka a muzikanta Františka Kapsu. Azda v ňom našiel svoj odraz a či obraz...? Tu objavil cestu, ktorú tušil, ale zatiaľ márne hľadal. Práve toto stretnutie rozhodlo, že František Mucha začal maľovať. Bola to jeho túžba od detstva, ktorú v sebe nosil. Vedel, že to dokáže, nestratiac kontakt so svojím učiteľom a priateľom. Obsahom jeho maliarskej výpovede sa stali zákutia rodnej terchovskej krajiny s majestátnym Rozsutcom i Mníchom, ale i portréty. Tie sa v poslednej dobe stávajú dominantné v jeho tvorbe. V ich ponímaní si vytvoril vlastný štýl, nehľadiac na názor prijímateľov. Nezaťažený oficiálnym vkusom sa uberá vlastnou tvorivou líniou realistického ponímania. Našiel svoj maliarsky rukopis, ktorý odráža jeho životnú filozofiu, nezapierajúc terchovský svet.

Sám sa úprimne priznáva, že ešte vždy má pred sebou dlhú púť k vycizelovaniu vlastného štýlu v zmysle obsahu i formy. František Mucha sa popri svojom zamestnaní v počiatkoch hľadania formy vnútornej výpovede oddal aj ľudovej hudbe. Možno ho časť verejnosti pozná skôr ako známeho muzikanta a speváka. Účinkuje v rodinnej Ľudovej hudbe bratov Muchovcov. Toto zoskupenie patrí medzi požehnané muzikantské terchovské rody. Vrodený talent, neraz objavený v zrelšom veku, venujú zachovaniu folklórnej tradície. S podmanivými a neopakovateľnými tónmi terchovskej muziky pochodili najrozličnejšie kúty sveta. Ale Terchovsko nosia stále v sebe... František Mucha sa vyznal: „Po návrate z Argentíny zastávam názor, že trvalé odlúčenie od materinskej reči a rodného kraja sa nedá zaplatiť a vyvážiť nijakým bohatstvom, získaným v cudzom svete.„

Taký je majster František Mucha. Pri ňom i nemaliar i nemuzikant začne mať rád farby i nôty a rozprávaniu o príchutiach života nieto konca-kraja. Snúbi sa v ňom skromnosť, pokora, múdrosť ľudového filozofa i hrdosť muža.

Eva Brezániová

Brezániová, E.: Žilinský večerník, č. 33/2005, s. 6

Fotografie

František Mucha v ateliéry so svojím autoportrétom

František Mucha v ateliéry so svojím autoportrétom

Neni som Belmondo, ani Franco Nero...

...ale som ja Mucha, najstarší brat Fero

Neni som Belmondo, ani Franco Nero...

Odkazy

František Mucha zaradení medzi jubilujúcimi výtvarníkmi v roku 2007, ktorých vybrala Umelecká beseda slovenská (PDF)
František Mucha vo veľkom rozhovore na SME.sk
Blog Františka Muchu