Darina Kohútová – Hanuliaková
verzia pre tlač
Základné údaje
* 17.06.1938, Terchová
+ 18.05.2006, Bern (Švajčiarsko)
operná speváčka
Texty o osobnosti
Darina Kohútová – Hanuliaková čestnou občiankou obce Terchová
Dňa 2. 8. 2006 sa v rámci 44. ročníka
Jánošíkových dní uskutočnilo na pôde
obecného úradu slávnostné odovzdanie
Čestného občianstva Terchovej našej
rodáčke, významnej opernej speváčke,
pedagogičke a krajanskej aktivistke
Darine Kohútovej, rod. Hanuliakovej,
in memoriam (17. 6. 1938 Terchová –
18. 5. 2006 Bern, Švajčiarsko). Čestné
občianstvo prevzala za osobnej účasti
predstaviteľov obce a hostí zo
Švajčiarska dcéra Mária. Pri tejto
príležitosti odznel aj nasledujúci text,
ktorý pripravil a predniesol Peter
Cabadaj.
Na jednej z platní Dariny Kohútovej,
rod. Hanuliakovej, sa nachádza takýto
text: „Narodila som sa v Terchovej,
na Slovensku. V kraji, kde všetko živé
spieva všade a pri každej príležitosti.
Preto mi ľudová pieseň zostala navždy
v srdci ako najčistejšie umenie...
Platňa mala pútnický osud.
Zakotúľala sa do celého sveta a spolu
s ňou putuje aj meno Terchová...“ Do
knihy Keď sa povie Terchová.
Vyznanie rodisku (1994) zas naša
rodáčka napísala: „Nikde na svete
som nestretla ľudí, ktorí by boli toľko
spievali ako v Terchovej. Svoje žiale
a radosti sme vyliali do ľudovej piesne
a tanca – napriek
každodennému
utrpeniu a ľudskému
žiaľu. Veď meno
Terchová vzniklo od
slova „ťarcha“.
A aby ľudia tú
ťarchu tak ťažko
neniesli, zaspievali
si a spievajú dodnes.
Preto aj spievam
a som operná
speváčka, lebo som
sa narodila tam,
v Terchovej!“
Darina Kohútová –
Hanuliaková žila od
roku 1968 v exile.
Jej druhým
domovom sa stalo
Švajčiarsko, kde
roku 1969 prijala
angažmán, ktoré jej
ponúkol Stadttheater
v Berne. Ešte v tom
istom roku vyhrala
súťaž v Mníchovskom rozhlase
a vďaka tomuto úspechu neskôr
nahrala 80 piesní slovenských autorov
v Bernskom rozhlase, ba dokonca
nahrávala aj vo Vatikánskom rozhlase.
Pred šiestimi rokmi jej v spolupráci
s vtedajším Domom zahraničných
Slovákov v Bratislave vyšla CD platňa
našich ľudových piesní s názvom
Odkazy. Ako speváčka zožala nejeden
úspech na prestížnych operných
scénach v San Carlo v Neapole, v La
Fenice v Benátkach, publikum jej
nadšene aplaudovalo i v Ríme,
Cagliari, New Yorku, Washingtone,
Chicagu, Toronte, Monte Carle a inde.
Aj v jej prípade platilo, že bola oveľa
známejšia vo svete ako vo svojej
rodnej vlasti...
Darina Kohútová –
Hanuliaková sa výrazným spôsobom
angažovala aj v rámci slovenského
života v zahraničí. Mnoho ráz
účinkovala nezištne, bez nároku na
honorár, na rôznych krajanských
podujatiach v Európe i zámorí. O jej
živote a speváckom i pedagogickom
diele bol pred niekoľkými rokmi
nakrútený pôsobivý filmový
dokument, ktorý si dnes večer (2. 8.
2006) premietneme ako súčasť
spomienkového podujatia v tunajšom
kultúrnom dome Andreja Hlinku.
Teda symbolicky na tom mieste, kde
voľakedy pred takmer polstoročím
naša slávna rodáčka začínala.
Darina Kohútová – Hanuliaková
celý svoj plodný tvorivý život
zasvätila aj rozvíjaniu a propagácii
ľudovej piesne a kultúry rodného
Jánošíkovho kraja. V tomto ohľade to
bola výnimočná osobnosť, ktorá
posunula terchovskú ľudovú tradíciu
do širokých medzinárodných
kontextov a súvislostí. Jej
nezameniteľné dielo má v rámci
slovenskej kultúry jedinečný význam
a presvedčivo i pôsobivo zároveň
demonštruje osudové zrastenie s našou
unikátnou ľudovou kultúrou.
Čestné občianstvo obce Terchová sa
udeľuje Darine Kohútovej, rod.
Hanuliakovej, in memoriam ako
úprimný prejav úcty a obdivu
dnešných generácií Terchovcov k jej
dielu, ktoré nezastupiteľným
spôsobom prispelo k šíreniu
a propagácii dobrého mena
Jánošíkovho kraja vo svete.
Peter Cabadaj, v Terchovej 2. augusta 2006
Život Dariny Kohútovej - Hanuliakovej
Na jednej z platní Dariny Kohútovej,
rodenej Hanuliakovej, sa nachádza
text tohto znenia: „Narodila som sa
v Terchovej, na Slovensku. V kraji, kde
všetko živé spieva všade a pri každej
príležitosti. Preto mi ľudová pieseň
zostala navždy v srdci ako najčistejšie
umenie.“
Platňa mala pútnický osud.
„Zakotúľala sa do celého sveta a spolu
s ňou putuje aj meno Terchová...“
Dnes si už len najstarší obyvatelia
Terchovej spomenú na časy, keď
sa v obci začala postupne rodiť
populárna hudba. Jej prvé kapitoly
písala svojrázna kapela Bájkari, ktorá
vznikla v roku 1955 (vedúcim bol
Miro Križo). Na jednej veľkej estráde
v Jánošíkovej
(v súčasnosti časť obce Dunajská
Lužná) spievalo s Bájkarmi mladé,
mimoriadne talentované dievča.
Vtedy nemohol nikto v sále tušiť, že
Darinku z Terchovej raz bude poznať
a obdivovať svet. Stalo sa!
Po skončení Vysokej školy múzických
umení v Sofii (Bulharsko),
kde študovala operný spev, túžila
získať angažmán v Opere a Balete
Slovenského národného divadla
v Bratislave. Nevyšlo to; nakoniec
ju prijali ako sólistku do novozriadenej
opery Divadla J. G. Tajovského
v Banskej Bystrici. Práve v tom období
sa však D. Hanuliaková vydala
a odišla za manželom do Bratislavy.
Sama neskôr priznala, že nešlo o
najlepšie rozhodnutie, pretože zostala
bez miesta, akútne chýbali peniaze
a nastali aj problémy s bývaním.
Onedlho (august 1968) sa k tomu
všetkému ešte pridala okupácia
Československa vojskami Varšavskej
zmluvy... „Myslím si, že práve to boli
hlavné dôvody, prečo som sa napokon
rozhodla emigrovať.“
Od augusta 1969 žila D. Kohútová-
Hanuliaková vo Švajčiarku, kde
prijala angažmán
v Štátnom divadle v Berne. Ešte
v spomínanom roku 1969 vyhrala
súťaž, ktorú vypísal Mníchovský
rozhlas, vďaka čomu neskôr nahrala
v Bernskom rozhlase 80 piesní
od slovenských autorov; v 70.
a 80. rokoch minulého storočia
nahrávala i vo Vatikánskom
rozhlase. Ako speváčka zožala
nejeden úspech na prestížnych
operných scénach v San Carlo
v Neapoli, v La Fenice v Benátkach,
publikum jej tiež nadšene
tlieskalo v Ríme, Cagliari, New Yorku,
vo Washingtone, v Chicagu,
Toronte, Monte Carle a inde. Aj
v jej prípade, žiaľ, platilo, že bola
známejšia vo svete, ako vo svojej
rodnej vlasti.
Pred desiatimi rokmi (2000)
vyšla zásluhou spolupráce
s vtedajším Domom zahraničných
Slovákov v Bratislave CD
platňa Odkazy, na ktorej sa
nachádzajú slovenské ľudové
piesne v pôsobivej interpretácii
D. Kohútovej-Hanuliakovej.
Nemožno obísť ani angažovanie
sa terchovskej rodáčky v rámci
mnohostranného krajanského
života v slobodnom svete. Veľa
ráz účinkovala nezištne, bez
nároku na honorár, na rôznych
slovenských podujatiach
v Európe i zámorí (USA, Kanada).
O jej životnom príbehu, speváckej
činnosti, ako aj pedagogickej
práci bol nakrútený zaujímavý
dokumentárny film.
D. Kohútová-Hanuliaková
zasvätila celý svoj plodný tvorivý
život rozvíjaniu a propagácii
ľudovej piesne a kultúry rodného
Jánošíkovho kraja. Aj
v tomto ohľade išlo bezpochyby
o výnimočnú osobnosť, ktorá posunula
terchovskú ľudovú tradíciu
do širokých medzinárodných
kontextov a súvislostí. Do knižnej
publikácie Keď sa povie Terchová...
Vyznanie rodisku, ktorá vyšla v roku
1994, D. Kohútová-Hanuliaková
okrem iného napísala: „Nikde na
svete som nestretla ľudí, ktorí by toľko
spievali ako v Terchovej. Svoje žiale a
radosti sme vyliali do ľudovej piesne
a tanca – napriek každodennému
utrpeniu a ľudskému žiaľu. Veď meno
Terchová vzniklo od slova ťarcha.
Aby ľudia tú ťarchu tak ťažko neniesli,
zaspievali si a spievajú dodnes.
Preto aj ja spievam a som operná
speváčka, lebo som sa narodila tam
– v Terchovej.“
Nezabudnuteľné ostane najmä
speváčkine vystúpenie na
Jánošíkových dňoch 1990, keď sa
po vyše 20 rokoch mohla opätovne
predstaviť doma. Sprevádzalo ju
vtedy voľné zoskupenie špičkových
muzikantov na čele s legendárnym
primášom (taktiež už nebohým)
Jánom Berkym-Mrenicom starším.
Dňa 2. 8. 2006 sa v rámci
44. ročníka Jánošíkových dní
uskutočnilo na pôde obecného
úradu slávnostné odovzdanie
Čestného občianstva Obce Terchová
in memoriam Darine Kohútovej-
Hanuliakovej. V zdôvodnení
sa uvádza, že ide o úprimný
prejav úcty a obdivu dnešných
generácií Terchovcov k jej dielu,
ktoré nezastupiteľným spôsobom
prispelo k šíreniu a propagácii
dobrého mena Jánošíkovho kraja
vo svete.
Peter Cabadaj
Literatúra:
Cabadaj, P.:
Keď sa povie Terchová...
Vyznanie rodisku. Terchová
1994, s.21;
Horčičák, M.: Odkazy Dariny
Kohútovej-Hanuliakovej.
Aby slovenská ľudová pieseň
žila aj po ďalšie generácie
(Rozhovor s D. Kohútovou-
Hanuliakovou).
In: Slovenské zahraničie,
5, 2000, č. 12, s. 9 – 11;
Cabadaj, P.: Darina Kohútová-
Hanuliaková čestnou
občianskou Terchovej.
In: Terchová, 17, 2006, č. 6, s. 6.
Fotografie
Darina Kohútová na portréte od Františka Muchu
Darinka Kohútová - Hanuliaková s prezidentom Ivanom Gašparovičom
