Darina Kohútová – Hanuliaková

verzia pre tlač
Darina Kohútová – Hanuliaková  - portrét

Základné údaje

* 17.06.1938, Terchová
+ 18.05.2006, Bern (Švajčiarsko)

operná speváčka

Texty o osobnosti

Darina Kohútová – Hanuliaková čestnou občiankou obce Terchová

Dňa 2. 8. 2006 sa v rámci 44. ročníka Jánošíkových dní uskutočnilo na pôde obecného úradu slávnostné odovzdanie Čestného občianstva Terchovej našej rodáčke, významnej opernej speváčke, pedagogičke a krajanskej aktivistke Darine Kohútovej, rod. Hanuliakovej, in memoriam (17. 6. 1938 Terchová – 18. 5. 2006 Bern, Švajčiarsko). Čestné občianstvo prevzala za osobnej účasti predstaviteľov obce a hostí zo Švajčiarska dcéra Mária. Pri tejto príležitosti odznel aj nasledujúci text, ktorý pripravil a predniesol Peter Cabadaj.

Na jednej z platní Dariny Kohútovej, rod. Hanuliakovej, sa nachádza takýto text: „Narodila som sa v Terchovej, na Slovensku. V kraji, kde všetko živé spieva všade a pri každej príležitosti. Preto mi ľudová pieseň zostala navždy v srdci ako najčistejšie umenie... Platňa mala pútnický osud. Zakotúľala sa do celého sveta a spolu s ňou putuje aj meno Terchová...“ Do knihy Keď sa povie Terchová. Vyznanie rodisku (1994) zas naša rodáčka napísala: „Nikde na svete som nestretla ľudí, ktorí by boli toľko spievali ako v Terchovej. Svoje žiale a radosti sme vyliali do ľudovej piesne a tanca – napriek každodennému utrpeniu a ľudskému žiaľu. Veď meno Terchová vzniklo od slova „ťarcha“. A aby ľudia tú ťarchu tak ťažko neniesli, zaspievali si a spievajú dodnes. Preto aj spievam a som operná speváčka, lebo som sa narodila tam, v Terchovej!“

Darina Kohútová – Hanuliaková žila od roku 1968 v exile. Jej druhým domovom sa stalo Švajčiarsko, kde roku 1969 prijala angažmán, ktoré jej ponúkol Stadttheater v Berne. Ešte v tom istom roku vyhrala súťaž v Mníchovskom rozhlase a vďaka tomuto úspechu neskôr nahrala 80 piesní slovenských autorov v Bernskom rozhlase, ba dokonca nahrávala aj vo Vatikánskom rozhlase. Pred šiestimi rokmi jej v spolupráci s vtedajším Domom zahraničných Slovákov v Bratislave vyšla CD platňa našich ľudových piesní s názvom Odkazy. Ako speváčka zožala nejeden úspech na prestížnych operných scénach v San Carlo v Neapole, v La Fenice v Benátkach, publikum jej nadšene aplaudovalo i v Ríme, Cagliari, New Yorku, Washingtone, Chicagu, Toronte, Monte Carle a inde. Aj v jej prípade platilo, že bola oveľa známejšia vo svete ako vo svojej rodnej vlasti...

Darina Kohútová – Hanuliaková sa výrazným spôsobom angažovala aj v rámci slovenského života v zahraničí. Mnoho ráz účinkovala nezištne, bez nároku na honorár, na rôznych krajanských podujatiach v Európe i zámorí. O jej živote a speváckom i pedagogickom diele bol pred niekoľkými rokmi nakrútený pôsobivý filmový dokument, ktorý si dnes večer (2. 8. 2006) premietneme ako súčasť spomienkového podujatia v tunajšom kultúrnom dome Andreja Hlinku. Teda symbolicky na tom mieste, kde voľakedy pred takmer polstoročím naša slávna rodáčka začínala.

Darina Kohútová – Hanuliaková celý svoj plodný tvorivý život zasvätila aj rozvíjaniu a propagácii ľudovej piesne a kultúry rodného Jánošíkovho kraja. V tomto ohľade to bola výnimočná osobnosť, ktorá posunula terchovskú ľudovú tradíciu do širokých medzinárodných kontextov a súvislostí. Jej nezameniteľné dielo má v rámci slovenskej kultúry jedinečný význam a presvedčivo i pôsobivo zároveň demonštruje osudové zrastenie s našou unikátnou ľudovou kultúrou.

Čestné občianstvo obce Terchová sa udeľuje Darine Kohútovej, rod. Hanuliakovej, in memoriam ako úprimný prejav úcty a obdivu dnešných generácií Terchovcov k jej dielu, ktoré nezastupiteľným spôsobom prispelo k šíreniu a propagácii dobrého mena Jánošíkovho kraja vo svete.

Peter Cabadaj, v Terchovej 2. augusta 2006

Život Dariny Kohútovej - Hanuliakovej

Na jednej z platní Dariny Kohútovej, rodenej Hanuliakovej, sa nachádza text tohto znenia: „Narodila som sa v Terchovej, na Slovensku. V kraji, kde všetko živé spieva všade a pri každej príležitosti. Preto mi ľudová pieseň zostala navždy v srdci ako najčistejšie umenie.“

Platňa mala pútnický osud. „Zakotúľala sa do celého sveta a spolu s ňou putuje aj meno Terchová...“ Dnes si už len najstarší obyvatelia Terchovej spomenú na časy, keď sa v obci začala postupne rodiť populárna hudba. Jej prvé kapitoly písala svojrázna kapela Bájkari, ktorá vznikla v roku 1955 (vedúcim bol Miro Križo). Na jednej veľkej estráde v Jánošíkovej (v súčasnosti časť obce Dunajská Lužná) spievalo s Bájkarmi mladé, mimoriadne talentované dievča. Vtedy nemohol nikto v sále tušiť, že Darinku z Terchovej raz bude poznať a obdivovať svet. Stalo sa!

Po skončení Vysokej školy múzických umení v Sofii (Bulharsko), kde študovala operný spev, túžila získať angažmán v Opere a Balete Slovenského národného divadla v Bratislave. Nevyšlo to; nakoniec ju prijali ako sólistku do novozriadenej opery Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Práve v tom období sa však D. Hanuliaková vydala a odišla za manželom do Bratislavy. Sama neskôr priznala, že nešlo o najlepšie rozhodnutie, pretože zostala bez miesta, akútne chýbali peniaze a nastali aj problémy s bývaním. Onedlho (august 1968) sa k tomu všetkému ešte pridala okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy... „Myslím si, že práve to boli hlavné dôvody, prečo som sa napokon rozhodla emigrovať.“

Od augusta 1969 žila D. Kohútová- Hanuliaková vo Švajčiarku, kde prijala angažmán v Štátnom divadle v Berne. Ešte v spomínanom roku 1969 vyhrala súťaž, ktorú vypísal Mníchovský rozhlas, vďaka čomu neskôr nahrala v Bernskom rozhlase 80 piesní od slovenských autorov; v 70. a 80. rokoch minulého storočia nahrávala i vo Vatikánskom rozhlase. Ako speváčka zožala nejeden úspech na prestížnych operných scénach v San Carlo v Neapoli, v La Fenice v Benátkach, publikum jej tiež nadšene tlieskalo v Ríme, Cagliari, New Yorku, vo Washingtone, v Chicagu, Toronte, Monte Carle a inde. Aj v jej prípade, žiaľ, platilo, že bola známejšia vo svete, ako vo svojej rodnej vlasti.

Pred desiatimi rokmi (2000) vyšla zásluhou spolupráce s vtedajším Domom zahraničných Slovákov v Bratislave CD platňa Odkazy, na ktorej sa nachádzajú slovenské ľudové piesne v pôsobivej interpretácii D. Kohútovej-Hanuliakovej. Nemožno obísť ani angažovanie sa terchovskej rodáčky v rámci mnohostranného krajanského života v slobodnom svete. Veľa ráz účinkovala nezištne, bez nároku na honorár, na rôznych slovenských podujatiach v Európe i zámorí (USA, Kanada).

O jej životnom príbehu, speváckej činnosti, ako aj pedagogickej práci bol nakrútený zaujímavý dokumentárny film. D. Kohútová-Hanuliaková zasvätila celý svoj plodný tvorivý život rozvíjaniu a propagácii ľudovej piesne a kultúry rodného Jánošíkovho kraja. Aj v tomto ohľade išlo bezpochyby o výnimočnú osobnosť, ktorá posunula terchovskú ľudovú tradíciu do širokých medzinárodných kontextov a súvislostí. Do knižnej publikácie Keď sa povie Terchová... Vyznanie rodisku, ktorá vyšla v roku 1994, D. Kohútová-Hanuliaková okrem iného napísala: „Nikde na svete som nestretla ľudí, ktorí by toľko spievali ako v Terchovej. Svoje žiale a radosti sme vyliali do ľudovej piesne a tanca – napriek každodennému utrpeniu a ľudskému žiaľu. Veď meno Terchová vzniklo od slova ťarcha. Aby ľudia tú ťarchu tak ťažko neniesli, zaspievali si a spievajú dodnes. Preto aj ja spievam a som operná speváčka, lebo som sa narodila tam – v Terchovej.“

Nezabudnuteľné ostane najmä speváčkine vystúpenie na Jánošíkových dňoch 1990, keď sa po vyše 20 rokoch mohla opätovne predstaviť doma. Sprevádzalo ju vtedy voľné zoskupenie špičkových muzikantov na čele s legendárnym primášom (taktiež už nebohým) Jánom Berkym-Mrenicom starším. Dňa 2. 8. 2006 sa v rámci 44. ročníka Jánošíkových dní uskutočnilo na pôde obecného úradu slávnostné odovzdanie Čestného občianstva Obce Terchová in memoriam Darine Kohútovej- Hanuliakovej. V zdôvodnení sa uvádza, že ide o úprimný prejav úcty a obdivu dnešných generácií Terchovcov k jej dielu, ktoré nezastupiteľným spôsobom prispelo k šíreniu a propagácii dobrého mena Jánošíkovho kraja vo svete.

Peter Cabadaj

Literatúra: Cabadaj, P.: Keď sa povie Terchová... Vyznanie rodisku. Terchová 1994, s.21;
Horčičák, M.: Odkazy Dariny Kohútovej-Hanuliakovej. Aby slovenská ľudová pieseň žila aj po ďalšie generácie (Rozhovor s D. Kohútovou- Hanuliakovou). In: Slovenské zahraničie, 5, 2000, č. 12, s. 9 – 11;
Cabadaj, P.: Darina Kohútová- Hanuliaková čestnou občianskou Terchovej. In: Terchová, 17, 2006, č. 6, s. 6.

Fotografie

Darina Kohútová na portréte od Františka Muchu

Darina Kohútová na portréte od Františka Muchu

Darinka Kohútová - Hanuliaková s prezidentom Ivanom Gašparovičom

Darinka Kohútová - Hanuliaková s prezidentom Ivanom Gašparovičom