Milan Chvastek
verzia pre tlač
Základné údaje
* 28.06.1931, Terchová
+ 28.10.2004, Prievidza
folklorista, spevák, hudobník, skladateľ, choreograf, pedagóg
Texty o osobnosti
Život Milana Chvasteka
Bývali časy, a nebolo to ani tak dávno,
keď húfy milovníkov folklórneho umenia
chodili v rámci rôznych festivalov (Terchová,
Východná, Detva, Myjava...) či prehliadok tohto
žánru na Milana Chvasteka. Dôvod? Jednoduchý:
terchovský rodák dokázal neopakovateľným
improvizačným majstrovstvom, ktorému nikdy
nechýbala svojrázna herecká vložka, obohacovať
domáce i medzinárodné folklórne podujatia
o čarovnú esenciu podmanivého humoru
a žartovania, vyvolávajúcu ťažko
opísateľnú atmosféru.
Priezvisko Chvastek a pojem Terchová
patria k sebe neodmysliteľne. Od svojho
otca, vychýreného ľudového rozprávača
Alojza Chvasteka, zdedil Milan nielen zmysel
pre žartovný pohľad na stav vecí tohto
sveta, ale aj pre vkusnú sebairóniu.
Terchovské reálie ho zas vyzbrojili
nefalšovanou hrdosťou k rodisku
a temperamentným muzikantským
i speváckym cítením.
O svojom vzťahu k rodnému kraju
sa v knižnej publikácii Keď sa
povie Terchová (1994) vyjadril
takto: “Hovorí sa, že 'za živa v Bystrici a po smrti
v nebi', alebo 'Bratislava
– krásavica na Dunaji',
či 'Trnava – malý Rím'.
Hoci nemáme v Terchovej
desatoro veží, máme
jednu, ktorá je najkrajšia!
Nemáme Dunaj, máme
však hadovitú Vrátňanku!
A čo s Bystricou? Tá bola aj
krajom, no už nie je, ale náš
Jánošíkov kraj žil, žije a prežije
veky! Vari nikde na svete nenájde
človek na takom malom území toľko
krásy, všetkého dosti, aby mohol
pookriať vnútorne, duchovne, ale aj
napásť si oči na skalách a bralách,
uši naplniť zvukmi v žblnkotajúcich
vodopádoch v Jánošíkových dierach a pri nebeskoanjelskej
muzike.“
Je to už zrejme tak: Jánošíkov kraj je príťažlivým
fragmentom vesmíru, ktorý sa dá opustiť, ale do
ktorého sa nedá nevrátiť. Tieto slová vždy platili
aj v prípade M. Chvasteka, ktorý väčšinu svojho
plodného života prežil mimo hraníc rodiska.
Pracovné povinnosti ho odviali do Závažnej
Poruby, Nižnej nad Oravou a napokon do Prievidze,
kde prežil podstatnú časť vlastnej
pozemskej púte. Roky rokúce pôsobil
ako učiteľ, založil a viedol viaceré
známe súbory (Oravan, Vtáčnik,
Domovina a iné), spolupracoval
s poprednými folklórnymi
telesami i sólistami, rozhlasom
aj televíziou. Nemenej známa je
choreografická činnosť,
ktorej sa aktívne venoval
ešte aj v posledných
rokoch svojho života.
M. Chvastek bol
nielen povestným
spevákom,
hudobníkom,
choreografom
či obetavým
učiteľom. Do
povedomia
mnohých ľudí
sa zapísal tiež
ako svojrázny
humorista, schopný
dlhší čas zabávať
okolie vlastnými
(často neuveriteľnými)
historkami a zážitkami.
Humor a životný nadhľad
dokázal umne
premietnuť aj do
svojich textov, z ktorých
viaceré zľudoveli a stali
sa neodmysliteľnou
súčasťou repertoáru
iných folkloristov.
V roku 2001 oslávil M. Chvastek 70. narodeniny
a pri tejto príležitosti mu jeho priatelia z Detvy
darovali vyrezávaný drevený kríž ako symbolický
prejav úprimnej vďaky a uznania za dlhodobé
šírenie dobrého mena podpolianskeho folklóru.
Začiatkom novembra 2003 sa stal čestným
občanom našej obce. Vzápätí po udelení zaslúžilej
pocty bol detviansky kríž nainštalovaný v areáli
Obecného úradu Terchová. „Ten kríž nevenovali iba
mne, ale aj celému terchovskému ľudu!“
Za svoju činnosť a výsledky si M. Chvastek
prevzal niekoľko významných ocenení; v roku
1956 získal titul laureáta Svetového festivalu
mládeže a študentstva v Moskve, bol nositeľom
cien z folklórneho festivalu vo Východnej, čestným
občanom Terchovej... O umelcovom živote nakrútili
jeho priatelia dokumentárny film Keď som šiel do
neba, šiel som po rebríku... (1997). Vo filme sa hlavný
protagonista vyznal aj zo svojho vrúcneho vzťahu
k Terchovej a Jánošíkovmu kraju. Nadčasový odkaz
vyše polstoročnej Milanovej poctivej roboty by sa
dalo v stručnosti zhrnúť do slov: veľkoryso rozdával
ľuďom radosť, neúnavne im vštepoval lásku
a hrdosť k rodnému Slovensku a jeho jedinečnému
kultúrnemu dedičstvu.
V utorok 2. novembra 2004, na Pamiatku zosnulých
(viac ako symbolické), sa do Domu kultúry
v Prievidzi prišlo rozlúčiť s Milanom Chvastekom
množstvo priateľov a známych. Nechýbal primátor
Prievidze, predstavitelia Matice slovenskej, početná
enkláva Terchovcov na čele so starostom obce
Viktorom Vallom, folkloristi z celého Slovenska...
Dôstojný pohreb tak ukončil pozemskú púť
človeka, ktorý sa stal, podobne ako jeho otec, už za
života legendou. Umelca, čo významne zasiahol do
vývinu, rozvoja a propagácie našej ľudovej kultúry.
Peter Cabadaj
Literatúra:
Klen, V.: Chvastekove krpce. In: Život, 37, 1987, č. 15, s. 39;
Cabadaj, P.: Osobnosti Slovenska. Milan Chvastek. In: Slovenské národné noviny, 6(10), 1995, č. 26, s. 4;
Zomrel Milan Chvastek. In: Terchová, 15, 2004, č. 6, s. 8 – 9 (nekrológy).
Milan Chvastek na Východnej 2001 oslávil 70. narodeniny
Jedno z posledných vystúpení Milana Chvasteka bolo v roku 2001 na festivale vo Východnej. Oslávil tam 70. narodeniny.
Milan Chvastek na Jánošíkových dňoch 2008
Milan Chvastek síce umrel v roku 2004, ale diváci si ho mohli užiť ešte aj na Jánošíkových dňoch 2008.
Odkazy
Kríž, ktorý dostal vo Východnej pri príležitosti 70. narodenín (stojí pri OÚ v Terchovej)
Milan Chvastek na CD Terchovskí heligonkári: Štyri chodníčky
