Vincent Patrnčiak
verzia pre tlač
Základné údaje
* 10.10.1922, Terchová
+ 07.02.2004, Terchová
bača, folklorista, organista
Texty o osobnosti
Život Vincenta Patrnčiaka
Roky rokúce bol Vincent
Patrnčiak vychýreným bačom a
na jeho salaše s obľubou chodievali
domáci i zahraniční turisti,
aby mohli pri lahodnom syre,
chutnej žinčici a v prekrásnom
horskom prostredí obdivovať jeho
píšťalkársky fortieľ, umocnený
pôsobivým rozprávačským a speváckym
talentom.
Odmalička vyrastal na salaši,
presnejšie na Kravarskom, kde
otec Adam bačoval celých 25
rokov. Plynutím času sa aj Vincent
Patrnčiak vypracoval na dobrého
baču, ktorý viac ako dôstojne
kráčal v otcových šľapajach. Svoje
remeslo vykonával s náležitým
nasadením a energiou, lebo
si veľmi dobre uvedomoval
zodpovednosť, ktorá mu bola
zverená. Kedysi totiž mával tento
fach veľké renomé a baču nemohol
robiť hocikto. Ba čo viac, v časoch
najväčšej slávy bačovského stavu
išlo o demokraticky volenú
funkciu, ktorú si musel adept
vydobyť vlastnou usilovnosťou,
šikovnosťou a ľudskými kvalitami.
Inakšie nemohol ani len
snívať o tom, že raz bude mať
salaš s kŕdľom ovečiek, kolibou,
košiarom, valachmi...
A ako sa dostal Vincent
Patrnčiak k muzicírovaniu? „Na
svahoch, kadiaľ sme preháňali ovce,
veru aj skálie padalo. Ťažká robota
to bola. Ale vždy nás rozveselila
píšťalôčka. Môj otec bol píšťalkár
a dobrý muzikant. Bez fujarky,
píšťalky či trúby-poľnice sa na salaši
jednoducho žiť nedalo. Poľnica
slúžila ešte pred vojnou. Keď sa páslo
pod Kriváňom a udrela jedenásta
hodina, bača zatrúbil a honelník
už vedel, že musí ovce prikláňať
dole ku košiaru. Ale mali sme aj
trombitu, nástroj vyrobený z dreva
a obložený čerešňovou kôrou, dlhý
niekoľko metrov. Dulo sa doň ako
do trúbky, a veru ho bolo počuť
široko-ďaleko. Preto sa na trombitu
trúbilo zvyčajne na poludnie“ (V. Patrnčiak).
Kedysi dávno hľadali v terchovskom
kostole niekoho, kto by
zvládol hru na organe. Kaplán Cyril
Šujak vyzval viacerých mládencov,
no odozva neprichádzala. Niet
sa čo čudovať, pretože chlapci
z miestneho spevokolu nepoznali
noty, nevedeli a ani nerozumeli
latinsky... Rozhodnutie napokon
padlo na Vincenta Patrnčiaka.
„Nuž ale som si dal! Trvalo dlho,
kým sa moje ťažké ruky naučili
hladkať klávesy na organe. Keď
som na ňom prvý raz hral na omši,
mal som strachu až-až. Aj som
bol dohovorený, že ak sa náhodou
pomýlim, chór potiahne za mňa.
Ešte teraz mi pot po chrbte tečie,
keď si na to spomínam. Všetko však
dobre dopadlo. Vari už nikdy v živote
som potom tak dobre nezahral, ako
vtedy. Aspoň v dedine sa povrávalo.“ (V. Patrnčiak).
Tie nedele museli mať niečo do
seba. Zavčas rána beh zo salaša
dole Grúňom, doma sa rýchlo
preobliecť do „kostolných“ šiat
a hybaj ku organu. Omša práve
začína. Po jej skončení rýchlo
domov, vymeniť odev a poďho
na salaš. Ovečky už čakali... Túto
kapitolu bačovho života reflektuje
zaujímavý filmový dokument
Milana Kosca Organista Vinco
Patrnčiak (2003).
Kumšt hry na píšťalky a najmä
výroba chýrnych oštiepkov
preslávili Vincenta Patrnčiaka
nielen doma, ale i za hranicami
Slovenska. Na jeho oštiepkoch
si napríklad pochutili a súhlasne
prikyvovali hlavami aj žalúdkami
účastníci Svetovej výstavy
EXPO 1967 v kanadskom meste
Montreal. V Zakopanom (Poľsko)
sa dokonca stal v medzinárodnej
súťaži neoficiálnym majstrom sveta
v ich príprave!!!
Hádam nič tak nevystihuje
(bez)charakternosť komunistického
režimu, ako zjavne zámerná
dehonestácia a degradácia bačovského
remesla a postavenia
baču. Ten bol verejnou mienkou
umelo vypudený na
ľudskú perifériu, pričom jeho
„celospoločenský prínos“ mával
podobu bezbranného terča
lacného primitívneho humoru
a zlomyseľných poznámok.
Vincent Patrnčiak tento neľahký
čas prežil so cťou. A v mojej
pamäti navždy ostane zapísaný
ako vzácna vyhranená osobnosť,
ktorá dokázala v nežičlivom
prostredí zachrániť a potvrdiť
dôstojnosť, vážnosť a zmysluplnosť
poctivej, osudovej autentickej
bačovskej roboty. So všetkým, čo
k nej prislúcha, ľudský rozmer
nevynímajúc!
Peter Cabadaj
Cabadaj, P.: Na osobnú nôtu. Terchová 1998, s. 31 – 32 a 64.
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003, s. 29, 65 a 98.
Fotografie
Vincent Patrnčiak ako bača
Vincent Patrnčiak ako folklorista
Na fotografii môžeme vidieť zľava: Vinco Patrnčiak, Ján Vallo - Dereček, Bernard Patrnčiak.
Vincent Patrnčiak ako manžel
Na fotografii je Vinco Patrnčiak so svojou ženou Paulínou.
Vincent Patrnčiak ako organista
Na fotografii vidno cirkevný spevokol, Vinco je štvrtý zľava.
