Štefan Bitter
verzia pre tlač
Základné údaje
* 06.01.1910, Mojmírovce
+ 27.05.2008, Žilina
kňaz
Texty o osobnosti
Život Štefana Bittera
Kanonik Štefan Bitter je prvou žijúcou osobnosťou, ktorú v našom dlhodobom
seriáli predstavujeme. Na sviatok Troch
kráľov sa v duchovnej sviežosti dožil
v kruhu najbližších neuveriteľných 98
rokov!
Štefan Bitter sa narodil ako tretí syn; už
v detstve ho rodičia obetovali Bohu
a vytýčili mu kňazskú dráhu. Po maturite
v seminári v Trnave odišiel študovať na
Bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity
v Prahe. Kňazská vysviacka sa konala
v roku 1935. Ako kaplán postupne pôsobil
v Trenčianskej Turnej, Sládečkovciach
(1936) a v Považskej Bystrici (1937 –
1938). Na Vianoce 1938, teda presne pred
70 rokmi, prichádza mladý kňaz Štefan
Bitter do Terchovej. Do pamäti veľkého
množstva terchovských veriacich sa zapísal
ako nesmierne obetavý a vnímavý dušpastier,
ktorý dokázal šíriť nádej
a presadzovať ľudskú spolupatričnosť aj v
tých najzložitejších existenčných chvíľach.
Má zásadný podiel a zásluhu na tom,
že vtedajšie vedenie obce prijalo uvážené
a prezieravé rozhodnutie o výstavbe nového
kostola, zasväteného dnešným spolupatrónom
Európy – svätým Cyrilovi
a Metodovi.
„Dvadsať rokov som bol farárom
v Terchovej. Za tie roky som mal možnosť
spoznať krásnu prírodu, zvyky a život svojich
veriacich... Želám si, aby Terchovci
i naďalej boli nebojácni, svojrázni, pevní
vo viere a aby milovali svoje rodisko
i celú slovenskú vlasť. Dal by Boh, aby tí
Terchovci, korí museli po vojne opustiť
svoju domovinu, keď prídu na návštevu
domov, vždy si odnášali tie najkrajšie spomienky
na tento čarokrásny kraj, ale aj na
dobrotu srdca terchovského občana.
A aby spoločne so všetkými turistami, ktorí
prichádzajú do Jánošíkovho kraja, tak
po dobrom spomínali na Terchovú ako
ja.“ (Š. Bitter, 1994)
V tých zložitých časoch nebolo zvláštnosťou,
že kňaz chodil za svojimi veriacimi
po kopaniciach na koni alebo pešo,
v hlbokých snehoch, blate či mraze. Štefan
Bitter žil so svojimi veriacimi ich životom,
zdieľal ich starosti, radosti i žiale.
Krstil, sobášil, dával rady, zastupoval lekára,
pochovával... Prežili spoločne vojnu,
vypálenie dediny i starej fary, spolu postavili
nový Boží stánok.
V roku 1949 bola udelená Štefanovi
Bitterovi hodnosť dekana, o dva roky neskôr
(1951) hodnosť kanonika, ktorú si
prevzal od arcibiskupa Mons. ThDr. Eduarda
Nécseya. V roku 1958 sa Terchová
stala sídlom okresného dekanátu. Na žiadosť
arcibiskupa sa o rok neskoršie stáva
kanonik Bitter správcom farnosti v Žiline.
V krátkom časovom slede nahradil drevenú
strechu kostola a oboch veží medeným
plechom (slúži dodnes), vežové hodiny s
ručným pohonom vymenil za elektrické.
Trvalou pamiatkou na jeho pôsobenie
ostávajú aj maľby v kostoloch v Žiline,
Bánovej či Závodí, udržanie starej farskej
budovy pred demoláciou, vybudovanie
novej fary, obnovenie Immaculáty na Mariánskom
námestí... V roku 1977 si na
Nitrianskom hrade prevzal hodnosť nitrianskeho
sídelného kanonika. Ani po
odchode do dôchodku (1990) nepoľavil
v aktívnej kňazskej práci – spovedal, pochovával,
denne slúžil sväté omše.
Do milovaného Jánošíkovho kraja sa
kanonik Štefan Bitter vždy veľmi rád vracal
a stále vracia. V roku 1998 mu bolo pri
príležitosti IX. ročníka Cyrilometodských
dní udelené Čestné občianstvo Obce Terchová.
Stal sa tak jeho prvým držiteľom!
V mene redakcie terchovských novín,
ako aj v mene našich čitateľov chcem
z úprimného srdca zaželať dôstojnému
pánovi kanonikovi Štefanovi Bitterovi do
ďalšieho života hojnosť Božích milostí,
pevné zdravie a ešte dlhý život medzi nami.
Peter Cabadaj
(z novín Terchová 1/2008)
Palčovičová, V.: 85. výročie narodenia kanonika Štefana Bittera. In: Terchová, 6, 1995, č. 1, s. 6-7
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003, s. 39