Peter Cabadaj

verzia pre tlač
Peter Cabadaj - portrét

Základné údaje

* 10.04.1966, Žilina


spisovateľ, literárny historik

Texty o osobnosti

Profil Petra Cabadaja

Po vychodení základnej školy v rodisku a gymnaziálnych štúdií v Žiline absolvoval štúdium histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po vojenčine sa zamestnal ako odborný pracovník v Matici slovenskej v Martine. Nepobudol v nej dlho, pretože po revolúcii prijal ponuku byť tajomníkom, neskôr prednostom Obecného úradu v Terchovej. Počas pôsobenia v tejto funkcii sa významne zaslúžil o vznik Cyrilometodských dní, bol zakladateľom a prvým šéfredaktorom novín Terchová, ktoré boli prvými svojho druhu vo vtedajšej federácii.

Ako scenárista, režisér, dramaturg, spisovateľ, publicista, redaktor, editor či moderátor sa podpísal nezameniteľne pod celý rad projektov, z ktorých viaceré mali výrazne nadregionálny či medzinárodný charakter. S jeho menom je taktiež neodmysliteľne spojený folklórny festival Jánošíkove dni, ktorý sa už dávnejšie zaradil medzi najväčšie na Slovensku.

Peter Cabadaj je autorom množstva článkov a štúdií o Terchovej, jej osobnostiach, Jánošíkovom kraji, pričom túto tému komplexne zaraďuje do širších národných súvislostí a kontextov. Ako spisovateľ a publicista významne prispel svojimi početnými knižnými publikáciami k celoslovenskej propagácii tunajšej ľudovej kultúry, jej výrazných protagonistov, ako aj histórii i súčasnosti našej obce. Spoločne s Vladimírom Križom je autorom monografie Terchová, už takmer 19 rokov rediguje našej noviny.

Peter Cabadaj, ktorý žije s rodinou v Martine, je v súčasnosti riaditeľom Pamätníka národnej kultúry Slovenskej národnej knižnice. Významne sa zaslúžil o všestranný kultúrny rozvoj Terchovej a širokospektrálnu propagáciu Jánošíkovho kraja v domácom i medzinárodnom meradle.

Pocta Petrovi Cabadajovi

Ťažko možno v jubilejnej prezentácii stručne a výstižne charakterizovať knihu Petra Cabadaja Nebo, teplo, apríl, máj (2006) a jeho Personálnu bibliografiu (nar. 10. apríla 1966) zostavenú Ivanou Polákovou (Martin, SNK 2006). Preto si dovolím len niekoľko vlastných postrehov, či osobných priateľských poznámok.

Keď som porovnal výberový bibliografický súpis prác publikovaný pri príležitosti 30. narodenín autora v poetickej knihe Môj psí tridsiatok (1996), zistil som, že zaznamenáva 6 vlastných autorských prác a 35 zostavených publikácií.

Dnes prezentovaná Personálna bibliografia Petra Cabadaja a prináša záznamy o 127 vlastných autorských a zostavených samostatných knižných tituloch a 726 autorových článkov a recenzií, výberovo aj filmografie a výstav z rokov 1990 - 2005. Už porovnanie týchto čísel nás presvedčuje o tom, že v období "od tridsiatky do štyridsiatky" ide o mimoriadny autorský a publikačný výkon, hodný úcty a obdivu, najmä ak k tomu pripočítame Cabadajove rozsiahle a viac dimenzionálne organizačné aktivity, zakotvené v terchovskom kraji a rozvíjané vysoko klenutým oblúkom do exilových, takpovediac zemeguľových šírok.

Čo z tejto množiny titulov a aktivít vyzdvihnúť, čo povýšiť a čo len preletieť? Už samotný výpočet základných titulov by bol obsiahly, preto sa sústredím iba na okruhy, ktoré dlhšie sledujem, a na projekty, na ktorých spoločne pracujeme. V jednej zo svojich publikácií (Sen zvaný Llangollen, 1996) P. Cabadaj napísal: "Som hrdým odchovancom prekrásneho slovenského horského prostredia" - čiže jánošíkovského terchovského kraja. Tento fenomén je alfou a omegou jeho bytostných aktivít, ktoré sa naplno odrážajú aj v prezentovanej Personálnej bibliografii, obsahujúcej záznamy aj z mesačníka Terchová, ktorý on sám založil (od roku 1990 napr. o Cyrilometodských a Jánošíkových dňoch v Terchovej, o terchovskom kostole, ale aj o futbale, mariáši, hudbe, výstavách, rodákoch a dejateľoch atď.atď.).

Z Terchovej viedla nejedna cesta jubilanta do šíreho sveta, o ktorých podal výstižné, dokumentárne cenné záznamy v knihách Odskočili sme si do Argentíny (1994), Keď Švédsko tlieskalo Terchovej (1996), Sen zvaný Llangoillen (1996), S Muchovcami po Austrálii (1997). Na týchto cestách mal možnosť z autopsie poznávať život Slovákov v cudzine, a možno to ho inšpirovalo k hlbšiemu štúdiu slovenského exilu.

A to je ďalší okruh Cabadajových stálych záujmov, ktorý okrem iných publikačných prezentácií vyvrcholil v syntetickej práci Slovenský literárny exil (Martin 2002), patriacej medzi základné prehľadné práce o výbojoch a výsledkoch dlhé roky zaznávanej a nepoznanej tvorby slovenských exilových autorov. Dalo by sa povedať, že slovenský literárny exil na dlhší čas celkom zaujal Cabadajové tvorivé plány a ako bývalý vedúci vydavateľský pracovník a dodnes aktívny spolupracovník Matice slovenskej inicioval vydanie výberov z prác popredných exilových autorov, medzi nimi z diel Rudolfa Dilonga, Jozefa Cígera Hronského, Agneši Gundovej-Jergovej, Jozefa Cincíka a Jána Okáľa. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že bádateľský rozhľad po exilovej problematike autor zužitkoval pri príprave a realizácii výstavného projektu Český a slovenský exil, ktorý mal mimoriadny ohlas a úspech na prezentáciách doma i v zahraničí, naposledy v roku 2005 v Taliansku.

Ak sa prekleniem ponad jubilantove osobné záľuby, takpovediac pivne ingrediencie, ktoré publikačne vyústili do jedinečnej knihy Slovenské pivovarníctvo v toku času (Žilina 2000), dostávam sa k jeho menej známym tvorivým aktivitám, a to do oblasti biografického výskumu. Zdalo by sa, že človek taký pohyblivý a širokospektrálne dimenzovaný, akým je Peter Cabadaj, nebude mať čas prehŕňať sa v archívnych dokumentoch a zháňať detailné údaje k životopisom dejateľov. Bolo by to však klamné zdanie, pretože náš jubilant, okrem publikačných prezentácií v periodikách, sa stal od nedávneho času stálym spolupracovníkom a autorom početných životopisných hesiel, zaradených do Slovenského biografického slovníka a dnes do Biografického lexikónu Slovenska, ďalej do Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia, Lexikónu slovenských žien, Sprievodcu slovenským zahraničím až po ostatný slovník Osobnosti Kysúc (2004). Do týchto lexikografických diel spracoval desiatky, ba stovky hesiel a veríme, že v tejto oblasti sa bude aj naďalej primerane angažovať.

Summa summarum: Prezentovaná Personálna bibliografia Petra Cabadaja a kniha Nebo, teplo, apríl, máj sú výrazným svedectvom nielen o mimoriadne rozsiahlych tvorivých a publikačných aktivitách jubilanta, ale aj o človeku s bohatou a citlivou dušou, o priateľovi s úprimnou oddanosťou a ľudským porozumením, vždy ochotnom poradiť a pomôcť.

Netuším presnejšie, čo chcel básnik naznačiť rukopisným prípiskom v Personálnej bibliografii na strane 151:

"Nepočúvame šumy starých mušlí Búchame na nepriestrelné sklá A cítime chuť nevítaného hosťa"

Je to symptóm rozporuplnej, málo žičlivej doby, či osobného rozčarovania? Ale to je možno otázka do ďalšej debaty. Pri jubilejnom stretnutí by som chcel osobne i v mene kamáratov zaželať oslávencovi do ďalších decénií stálu tvorivú invenciu, pohodu a lásku v rozrastajúcej sa rodine a pretrvávajúce priateľské porozumenie so všetkými ľuďmi dobrej vôle.

Doc. PhDr. Augustín Matovčík, DrSc.

Knižnica, č. 5/2006, s. 55 - 56

Opublikovaný text bol prednesený pri príležitosti aprílových 40. narodenín nášho rodáka Petra Cabadaja (slávnostná prezentácia knižnej publikácie Nebo teplo apríl máj a Personálnej bibliografie P. Cabadaja, Martin 25. 4. 2006, VI. ročník Martinskej literárnej jari)

Odkazy

Peter Cabadaj: Najkrajšie vianoce boli v terchovej
Knihy Petra Cabadaja
Štyridsiatka Petra Cabadaja
Peter Cabadaj: Moja súkromná abeceda
Cabadaj: Na čo sú nám múzeá?
Jánošíkovská tradícia očami Petra Cabadaja