Milan Moravčík

verzia pre tlač
Milan Moravčík - portrét

Základné údaje

* 22.01.1931, Červeník

básnik, pedagóg

Texty o osobnosti

Život Milana Moravčíka

Od roku 1991 sa v rámci edície Terchovská poézia prezentuje básnická tvorba tunajších poetov a poetiek. Najplodnejším autorom tejto pozoruhodnej edičnej série sa stal Milan Moravčík, osobnosť, ktorá šírenie morálnych posolstiev nikdy nespájala s výkrikom prázdneho gesta a používaným falošných tónov pokrytectva.

M. Moravčík študoval postupne na gymnáziách v Bratislave, Trnave a Lučenci, kde v roku 1951 zmaturoval; o dva roky neskôr absolvoval učiteľský kurz. Do roku 1953 pracoval ako robotník v Kovosmalte vo Fiľakove, v rokoch 1953 – 1954 bol učiteľom v Jánošíkove. Od roku 1954 pôsobil ako učiteľ v Terchovej, neskôr bol pedagogickým pracovníkom v Dome pionierov a mládeže v Žiline, bezpečnostným technikom v dopravnom závode, potom v Textile v Žiline, účtovníkom roľníckeho družstva v Terchovej. V rokoch 1962 – 1976 opätovne učil v Terchovej, od roku 1977 až do odchodu na dôchodok (1989) pracoval v Okresnom stavebnom podniku v Žiline. Ako dôchodca žije a tvorí v Terchovej.

„Mal som šťastie poznať Terchovcov nie na horách, ale na dolnej zemi. A to z toho prostého dôvodu, že mojím osudom bola osada Jánošíkovo na Žitnom ostrove, kde som dostal poverenie učiť deti. Boli to deti srdečných a žičlivých ľudí. Zaujali ma nielen svojím osudom (ktorý sa tak podobal môjmu!), ale aj svojou bujarosťou a vitalitou. Ich vlastnosti mi natoľko imponovali, že som si zaumienil – aby som lepšie poznal ich kraj a charakter – navštíviť končiny, z ktorých vyšli.“

Moravčíkove knihy veršov obsahujú novšiu i staršiu poéziu, ktorú písal už v mládeneckých rokoch (zbierky Už odložil som tašku, 1992; Výkrik, 1994; Premena, 1996; Život vo svetle, Po stopách pravdy, obe 2002). Vo svojej tvorbe reflektuje témy, ktoré sú z jeho pohľadu dominantné, milé i vzácne. Keďže sa nikdy nespreneveril hodnotám, ktoré vyhranene zastáva po celý život, vyžaruje z Moravčíkovej poézie pôsobivé osobnostné fluidum. Autorove básnické dielo je postavené na princípoch ľudskej tolerancie, spolupatričnosti a aktualizácie kresťanského posolstva. Vlastnú autenticitu prežitých zážitkov a skúseností harmonicky pretlmočil do širších spoločenských súvislostí, v kontexte ktorých hľadá odpovede na zásadné existenčné otázky a naliehavé výzvy doby. Poéziu M. Moravčíka možno vnímať aj ako apel na prirodzené oživenie, kultiváciu a prehlbovanie všetkého pozitívneho, dobrého a krásneho, čo ešte v človeku dýcha a žije.

„...Prežil som tu nejeden pekný výlet s priateľmi i príbuznými. Rád som sa potuloval týmto krajom i bez svedkov, úplne sám, veď pobudnutie v tunajšej prírode bolo vždy balzamom na moju dušu. Nevdojak mi schádza na um, ako som sa vmladosti rozplýval ódami na túto krásu. Príbuzných, ktorí v tej kráse vyrástli, môj neskrývaný obdiv udivoval a hoci ho vnímali s porozumením, netajili sa presvedčením, že mi táto krása časom zovšednie. Čo k tomu povedať dnes? Ódy som pod náporom tvrdej reality možno zanechal, ale obdiv a lásku – to sotva.“ (M. Moravčík, 1994)

Biograficko-básnický profil Milana Moravčíka sa nachádza v prvom (2001) aj v druhom (doplnenom, opravenom a rozšírenom) vydaní Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia (2008).

Peter Cabadaj

Literatúra: Cabadaj, P.: Keď sa povie Terchová... Vyznanie rodisku. Terchová 1994, s. 32-33; Moravčík, M.: Život vo svetle. Terchová 2002; Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin 2008, s. 335.