Vytlačené zo stránky http://slavni.terchova-info.sk.

Koloman Kolomi Geraldini

verzia pre tlač
Koloman Kolomi Geraldini - portrét

Základné údaje

* 24.10.1908, Terchová
+ 27.10.1994, Miramar (Argentína)

básnik, literárny kritik, prekladateľ

Texty o osobnosti

Život Kolomana Kolomiho Geraldiniho

Počas pôsobenia v Matici slovenskej (1937 až 1945) bol Koloman Geraldini blízkym spolupracovníkom jej správcu Jozefa Cígera Hronského, tajomníkov Jozefa Cincíka, Františka Hrušovského a Stanislava Mečiara. Spolu s nimi a ďalšími matičiarmi sa zaslúžil v Turčianskom Svätom Martine o veľký rozmach najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne Slovákov.

Už na prvé počutie znie priezvisko Geraldini akosi exotický. Je z neho cítiť arómu talianskeho temperamentu a zdanie v tomto prípade neklame. Otec Venceslav totiž pochádzal z horskej dediny Cimego (okres Tione, provincia Trenta), ktorá je situovaná v príťažlivom prostredí talianských Dolomitov. Za bližšie neobjasnených okolností sa na sklonku 19. storočia ocitol na Slovensku a druhým domovom sa mu stala Terchová. V osobe Vencela (tak ho volali) Geraldiniho išlo o vychýreného kamenárskeho majstra, ktorého náhrobné kamene a pomníky možno doteraz vidieť na terchovskom či varínskom cintoríne.

Už ako kvartán nitrianskeho gymnázia posiela mladý Geraldini svoje verše (zväčša pod pseudonymom Ivan Gustáv Čajka) do študentských časopisov Svojeť a Rozvoj. Na stránkach Rozvoja publikuje roku 1933 aj príspevok Terchovská republika, reflektujúci napätú atmosféru konca I. svetovej vojny v autorovom rodisku. Geraldini knižne debutuje básnickou zbierkou Na ceste k démonom (1932), v ktorej dominujú motívy erotiky, spomienky na blízkych, básnikovo detstvo. Po časopisecký zverejnenej poézii (Rozvoj, Nástup, Slovenské pohľady) sa v máji 1936 ohlasuje druhou knihou veršov Rosa v kalichu. V zbierke opätovne nachádzame verše venované rodičom, rodnému kraju (pôsobivá báseň Cesta do rodiska), súrodencom, priateľom, iným básnikom. V porovnaní s debutom je Rosa v kalichu umelecký kompaktnejším celkom a odzrkadľuje básnikovu neúnavnú snahu o čo najpresvedčivejšie pretlmočenie vlastného „ja“ do poctivého sveta generačných druhov svojej doby.

Významnú udalosť v Geraldiniho biografii predstavuje študijný pobyt v Ľubľane (1936). Získané kontakty a jazykové dispozície sa rozhodol využiť pre ambiciózny projekt – zaumienil si oboznámiť slovenskú kultúrnu verejnosť so slovinskou literárnou spisbou. Vrcholom týchto snáh sa stali dve pozoruhodné antológie: Piesne spod Triglava (antológia slovinskej medzivojnovej lyriky, 1940) a Za krížom (antológia modernej slovinskej prózy, 1942).

V Matici slovenskej pracoval Koloman Geraldini ako administratívny referent a za všetky jeho matične aktivity spomenieme aspoň podiel na založení najmodernejšej dobovej tlačiarne – Neografie. Bol členom tlačiarenskej komisie, ktorá viedla Neografiu až do jej vyhlásenia za účastinnú spoločnosť (1943).

Od letných mesiacov roka 1944 už viseli nad čoraz nepokojnejším Slovenskom zreteľné povstalecké kontúry. Na naliehanie blízkeho priateľa a matičného kolegu Jozefa Cincíka sa podarilo Geraldinimu 25. augusta za dramatických okolností opustiť Turčiansky Svätý Martin (niekoľko dní sa zdržiaval v Terchovej). Ako okresný veliteľ Hlinkovej gardy mal byť v ten večer popravený partizánmi ... Záverečnú fázu pobytu na Slovensku prežil v Bratislave a do decembra 1944 bol členom Prezidentskej stráže Jozefa Tisa.

Na jar 1945 odišiel Geraldini so svojou rodinou do doživotného exilu. Po krátkych zastávkach v Rakúsku a Bavorsku žil do začiatku roka 1948 v Ríme a Assisi. Dňa 14. apríla 1948 zakotvila v prístave hlavného mesta Argentíny Buenos Aires loď Philipa, na palube ktorej sa nachádzali aj Geraldiniovci. Očakávala ich neznáma krajina a celý rad zložitých životných situácií...

Geraldiniho exilové literárne dielo je veľmi skromné. V jednom z početných listov, ktoré adresoval Petrovi Cabadajovi , sa o ňom zmienil takto: „Moje exilové písanie tvorí veľmi malú položku. Len občas som niečo zaslal do Kanadského Slováka, Slobodného Slovenska a Slovenského života v Argentíne. A aby som bol úprimný, ani neviem, čo z toho všetkého vlastne uverejnili. Napísal som tiež niekoľko básní v španielčine, ktoré opublikoval mesačník Jerónimo v Cordobe. Trápi ma, aká je moja španielska slovná zásoba chudobná ... Neustále som bojoval a bojujem dodnes o holú existenciu. Len niekedy moja duša vykríkla v nejakej tej básni. To však nebol spev, ale bolestné kvílenie.“ (1991) Roku 1991 vyšiel v Terchovej pod názvom Démonov návrat výber z celoživotnej literárnej tvorby tohto známeho slovenského medzivojnového a vojnového spisovateľa (vo výbere sú zastúpené i exilové básne a publicistika). O dva roky neskôr navštívila svojho krajana v argentínskom mestečku Miramar ľudová hudba bratov Muchovcov s Petrom Cabadajom a pracovníkmi (vtedajšej) žilinskej TV Sever. Koloman Kolomi Geraldini sa po čase priznal, že to bola najkrajšia z možných satisfakcií za roky prežité vo vyhnanstve ... Od roku 1997 odpočívajú telesné pozostatky manželov Kolomana a Heleny Geraldiniovcov na Národnom cintoríne v Martine.

Peter Cabadaj

Bor, J.E.: Koloman Kolomi Geraldini – básnik a jeho svet. Buenos Aires 1988
Cabadaj,P.: Na úvod. In: Geraldini, K.K.: Démonov návrat. Terchová 1991, s. 3 – 8
Repka, V.: Rozhovory z diaľky. Martin 2000, s. 15 – 30
Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin 2001, s. 115
Cabadaj, P.: Slovenský literárny exil. Martin 2002, s. 29

Odkazy

Peter Karvaš v rozhovore pre Slovo spomína Geraldiniho
Geraldini chce mramorového Hviezdoslava, nie bronzového