Koloman Kolomi Geraldini
verzia pre tlač
Základné údaje
* 24.10.1908, Terchová
+ 27.10.1994, Miramar (Argentína)
básnik, literárny kritik, prekladateľ
Texty o osobnosti
Život Kolomana Kolomiho Geraldiniho
Počas pôsobenia v Matici slovenskej (1937
až 1945) bol Koloman Geraldini blízkym
spolupracovníkom jej správcu Jozefa Cígera
Hronského, tajomníkov Jozefa Cincíka,
Františka Hrušovského a Stanislava Mečiara.
Spolu s nimi a ďalšími matičiarmi sa
zaslúžil v Turčianskom Svätom Martine o
veľký rozmach najstaršej národnej kultúrnej
ustanovizne Slovákov.
Už na prvé počutie znie priezvisko Geraldini
akosi exotický. Je z neho cítiť arómu talianskeho
temperamentu a zdanie v tomto prípade
neklame. Otec Venceslav totiž pochádzal
z horskej dediny Cimego (okres Tione, provincia
Trenta), ktorá je situovaná
v príťažlivom prostredí talianských Dolomitov.
Za bližšie neobjasnených okolností sa
na sklonku 19. storočia ocitol na Slovensku
a druhým domovom sa mu stala Terchová.
V osobe Vencela (tak ho volali) Geraldiniho
išlo o vychýreného kamenárskeho majstra,
ktorého náhrobné kamene a pomníky možno
doteraz vidieť na terchovskom či varínskom
cintoríne.
Už ako kvartán nitrianskeho gymnázia posiela
mladý Geraldini svoje verše (zväčša
pod pseudonymom Ivan Gustáv Čajka) do
študentských časopisov Svojeť a Rozvoj. Na
stránkach Rozvoja publikuje roku 1933 aj
príspevok Terchovská republika, reflektujúci
napätú atmosféru konca I. svetovej vojny
v autorovom rodisku. Geraldini knižne debutuje
básnickou zbierkou Na ceste
k démonom (1932), v ktorej dominujú motívy
erotiky, spomienky na blízkych, básnikovo
detstvo. Po časopisecký zverejnenej poézii
(Rozvoj, Nástup, Slovenské pohľady) sa
v máji 1936 ohlasuje druhou knihou veršov
Rosa v kalichu. V zbierke opätovne nachádzame
verše venované rodičom, rodnému
kraju (pôsobivá báseň Cesta do rodiska),
súrodencom, priateľom, iným básnikom.
V porovnaní s debutom je Rosa v kalichu
umelecký kompaktnejším celkom a odzrkadľuje
básnikovu neúnavnú snahu o čo
najpresvedčivejšie pretlmočenie vlastného
„ja“ do poctivého sveta generačných druhov
svojej doby.
Významnú udalosť v Geraldiniho biografii
predstavuje študijný pobyt v Ľubľane
(1936). Získané kontakty a jazykové dispozície
sa rozhodol využiť pre ambiciózny
projekt – zaumienil si oboznámiť slovenskú
kultúrnu verejnosť so slovinskou literárnou
spisbou. Vrcholom týchto snáh sa stali dve
pozoruhodné antológie: Piesne spod Triglava
(antológia slovinskej medzivojnovej lyriky,
1940) a Za krížom (antológia modernej
slovinskej prózy, 1942).
V Matici slovenskej pracoval Koloman Geraldini
ako administratívny referent a za
všetky jeho matične aktivity spomenieme
aspoň podiel na založení najmodernejšej
dobovej tlačiarne – Neografie. Bol členom
tlačiarenskej komisie, ktorá viedla Neografiu
až do jej vyhlásenia za účastinnú spoločnosť
(1943).
Od letných mesiacov roka 1944 už viseli
nad čoraz nepokojnejším Slovenskom zreteľné
povstalecké kontúry. Na naliehanie
blízkeho priateľa a matičného kolegu Jozefa
Cincíka sa podarilo Geraldinimu 25. augusta
za dramatických okolností opustiť Turčiansky
Svätý Martin (niekoľko dní sa zdržiaval
v Terchovej). Ako okresný veliteľ Hlinkovej
gardy mal byť v ten večer popravený partizánmi
... Záverečnú fázu pobytu na Slovensku
prežil v Bratislave a do decembra 1944
bol členom Prezidentskej stráže Jozefa Tisa.
Na jar 1945 odišiel Geraldini so svojou rodinou
do doživotného exilu. Po krátkych zastávkach
v Rakúsku a Bavorsku žil do začiatku
roka 1948 v Ríme a Assisi. Dňa 14.
apríla 1948 zakotvila v prístave hlavného
mesta Argentíny Buenos Aires loď Philipa,
na palube ktorej sa nachádzali aj Geraldiniovci.
Očakávala ich neznáma krajina a
celý rad zložitých životných situácií...
Geraldiniho exilové literárne dielo je veľmi
skromné. V jednom z početných listov, ktoré
adresoval Petrovi Cabadajovi , sa o ňom
zmienil takto: „Moje exilové písanie tvorí
veľmi malú položku. Len občas som niečo
zaslal do Kanadského Slováka, Slobodného
Slovenska a Slovenského života v Argentíne.
A aby som bol úprimný, ani neviem, čo
z toho všetkého vlastne uverejnili. Napísal
som tiež niekoľko básní v španielčine, ktoré
opublikoval mesačník Jerónimo v Cordobe.
Trápi ma, aká je moja španielska slovná
zásoba chudobná ... Neustále som bojoval a
bojujem dodnes o holú existenciu. Len niekedy
moja duša vykríkla v nejakej tej básni.
To však nebol spev, ale bolestné kvílenie.“
(1991) Roku 1991 vyšiel v Terchovej
pod názvom Démonov návrat výber
z celoživotnej literárnej tvorby tohto známeho
slovenského medzivojnového a vojnového
spisovateľa (vo výbere sú zastúpené i
exilové básne a publicistika). O dva roky
neskôr navštívila svojho krajana
v argentínskom mestečku Miramar ľudová
hudba bratov Muchovcov s Petrom Cabadajom
a pracovníkmi (vtedajšej) žilinskej TV
Sever. Koloman Kolomi Geraldini sa po
čase priznal, že to bola najkrajšia z možných
satisfakcií za roky prežité vo vyhnanstve ...
Od roku 1997 odpočívajú telesné pozostatky
manželov Kolomana a Heleny Geraldiniovcov
na Národnom cintoríne v Martine.
Peter Cabadaj
Bor, J.E.: Koloman Kolomi Geraldini – básnik a jeho svet. Buenos Aires 1988
Cabadaj,P.: Na úvod. In: Geraldini, K.K.: Démonov návrat. Terchová 1991, s. 3 – 8
Repka, V.: Rozhovory z diaľky. Martin 2000, s. 15 – 30
Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin 2001, s. 115
Cabadaj, P.: Slovenský literárny exil. Martin 2002, s. 29
Odkazy
Peter Karvaš v rozhovore pre Slovo spomína Geraldiniho
Geraldini chce mramorového Hviezdoslava, nie bronzového