Karol Skřipský
verzia pre tlač
Základné údaje
* 15.07.1908, Brno (Česká republika)
+ 10.03.1993, Urdorf (Švajčiarsko)
filmár, fotograf
Texty o osobnosti
Život a dielo Karola Skřipského
Bohaté dielo Karola Skřipského, ako aj jeho životné peripetie boli na Slovensku vyše dvoch desťročí neprávom zamlčiavané. Nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že išlo o zakladateľskú osobnosť moderného československého filmového dokumentu, horského filmu i fotografie a držiteľa viacerých (aj medzinárodných) prestížnych ocenení.
Karol Skřipský už od mladosti inklinoval k horám. Veľmi rád sa túlaval po slovenských vrchoch a dolinách, prekonával nebotyčné končiare. V roku 1933 sa usadil v Terchovej-Štefanovej, kde postavil a sedem rokov prevádzkoval vychýrený Horský hotel.
V dejinách česko-slovenskej kultúry a umenia 20. storočia figuruje Karol Skřipský najmä ako renomovaný tvorca dokumentárnych filmov. Režijne debutoval krátkometrážnou snímkou Zletová predohra v Tatrách (1947). Prvým oceneným titulom však boli až Zelené priehrady, ktoré mu priniesli Národnú cenu za réžiu a scenár (1950). V roku 1965 získal za film Stvoritelia hlavnú cenu v kategórii dokumentárnych filomv na 6. DKF v Karlových Varoch. Táto snímka obdržala v tom istom roku aj zahraničné uznanie na jubilejnom 10. Medzinárodnom filmovom festivale v Corku ju porota vyhlásila za druhý najlepší dokument.
V Jánošíkovom kraji nakrútil Skřipský dokumentárny film Dva barančeky (1958), ktorý sa taktiež stretol s domácim aj medzinárodným ohlasom.
Skřipského projekty sa vyznačujú detailnou znalosťou slovenského horského sveta, v ktorom sa odohráva väčšina jeho pútavých príbehov. Atraktívnou vizuálnou formou a typickými prostriedkami umeleckého dokumentu zobrazil najznámejšie slovenské horstvá, vzácnu flóru a faunu, vodné diela, prírodné úkazy, rôzne rarity. Osobitú atmosféru i poetiku má vykreslenie ľudského života v tomot síce krásnom, no z hľadiska existenčných podmienok veľmi drsnom a nehostinnom prostredí (Štyri dni Ľudovíta Čonku, Ždiarske rekviem, Žijem).
Veľmi rád vyhľadával tiež zahraničné námety, o čom svedčia filmy Na ľadovcoch Mont Blancu (1956), Lipárske ostrovy (1968), Lanzarote (1969), Sopky na Kanárskych ostrovoch (1969) či Gran Canaria (1970).
Karol Skřipský bol okrem režijnej zložky aj autorom námetov, scenárov a vo väčšine prípadov i kameramanom vlastných diel. V tomot ohľade predstavuje v česko-slovenskej kinematografii jedného z priekopníkov takzvaného autorského filmu. Jeho rozsiahlu novátorskú činnosť na poli umeleckého dokumentu ocenili počas Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch prestížnou Poctou tvorbe za zrealizované dielo (1968). Onedlho už tento uznávaný umelec žil v exile...
Popri výrobe filmov sa pravidelne zaoberal i fotografickou tvorbou – už roku 1938 prezentoval v Brne výstavu svojich fotografií Malej Fatry! Je autorom niekoľkých samostatných obrazových knižných publikácií (Leto v Tatrách, Hohe Tatra High Tatras...), na viacerých participoval spoluautorsky (Vysoké Tatry, Malá Fatra a Martinské hole, Tatranský národný park a iné).
Od roku 1970 pripravoval Skřipský v podmienkach exilu vlastné filmárske a fotografické projekty. Z tematického hľadiska ostáva verný obľúbeným horám a motívom, ktoré s nimi akýmkoľvek spôsobom súvisia. Svoju emigrantskú fotografickú tvorbu (fotografoval napríklad v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Izraeli, Grécku, na Sahare v Afrike, USA a inde) prezentoval na niekoľkých samostatných výstavách. Po roku 1989 sa mohol konečne predstaviť aj doma, konkrétne v Bratislave, kde bolo vystavené jeho súborné dielo (1990), a v Prahe (1992).
Vrcholným exilovým dielom Karola Skřipského je bezpochyby dokumentárna snímka Bosco Gurin, das Dorf der freien Walser z roku 1973. Autor týmto jedinečným filmom opätovne potvrdil svoje umelecké majstrovstvo a vrodený cit pre pôsobivé vykreslenie atmosféry a zobrazenie miestneho koloritu. Tohto všetkého si bola plne vedomá aj porota na 17. Medzinárodnom filmovom festivale v New Yorku, ktorá udelila udelila filmu Bosco Gurin bronzovú medailu a Cenu za mimoriadne citlivé spracovanie témy (1974).
V lete 1995 sa v Terchovej počas Jánošíkových dní konala výstava fotografií Karola Skřipského Počaril mu tento kraj. (Zásluhou prispenia švajčiarskeho kultúrneho fondu Pro Helvetia vyšiel pri príležitosti výstavy katalóg i knižná publikácia s umelcovými snímkami.) Žiaľ, hlavný aktér, veľký milovník a znalec Jánošíkovho kraja, už v tom čase nebol medzi živými...
„Keď sa pustíš ponad Terchovú, či ponad Štefanovú na Boboty, Stoh, Grúň, Chleb a Kriváň, všade nájdeš odmenu za svoju lásku k vrcholom, domovine junákov, vrcholom, ktoré zrodili Jánošíka.“ (Karol Skřipský)
Cabadaj, P., Križo, V.: Terchová, Terchová, Obec Terchová, 2003, s. 121-123.
Odkazy
Karol Skřipský v Slovenskej filmovej databáze
Karol Skřipský v Českej filmovej databáze
Výstava fotografií Karola Skřipského bola pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia v Modre
Karol Skřipský - človek, žijúci v harmónii s prírodou