Kamil Muráň
verzia pre tlačZákladné údaje
* 01.12.1962, Terchová
učiteľ, básnik, súkromný podnikateľ, živnostník
Texty o osobnosti
Život Kamila Muráňa
V druhej polovici 70. rokov minulého
storočia sa v Terchovej razantne
prihlásila o slovo najmladšia generácia
rodákov, ktorá postupom času
významne prispela k rozvoju tunajšieho
folklóru, kultúrneho diania, populárnej
hudby a športu. Rýdzo amatérske
podmienky a často aj ľahostajnosť
okolia ich neodradili od šľachetného
úmyslu prispieť k skvalitneniu
a prehĺbeniu spoločenského života
v obci. Do kategórie týchto zanietených
nadšencov sa svojou všestrannou
organizačnou a tvorivou činnosťou
bezpochyby zaradil i Kamil Muráň.
Po vychodení Základnej deväťročnej školy
v Terchovej študoval na Gymnáziu Veľká Okružná
v Žiline, ktoré ukončil úspešne zvládnutými
maturitnými skúškami. Svoje vzdelanie si rozšíril
nadstavbovým štúdiom kultúrno-východnej
činnosti v Bratislave. Vzápätí ho prijali na
Pedagogickú fakultu v Nitre, kde študoval
učiteľstvo I. stupňa základných škôl. V roku 1988
promoval a o krátky čas narukoval na základnú
vojenskú školu (Klatovy, Kdyně, Sušice). Po
návrate z vojenčiny pôsobil v rokoch 1989 – 1991
ako učiteľ na Základnej škole v Belej, kde si založil
rodinu a s definitívnou platnosťou zakotvil.
Od roku 1991 je súkromným podnikateľom - živnostníkom.
S poéziou koketoval mladý Kamil už na
základnej škole. Hlboký osobný vzťah k rodnému
kraju a citlivý pozorovaní talent spôsobili, že
rôzne odtiene terchovského sveta dokázal
vstrebávať a zobrazovať v pestrých básnických
farbách. „Som z tých, ktorí pociťujú vrúcny vzťah
k svojmu rodisku. Ono má v sebe to fluidum,
ktoré nikde inde nepocítiš. Opustíš ho, ale vraciaš
sa ako bumerang, aby si v ňom začul svoj detský
plač, stratený smiech, tam kdesi na záhumní
ešte raz pocítil detskú bezstarostnosť. Posadíš
sa na medzu, privrieš oči a bežíš s dotlčenými
kolenami za mamou, za husami, za loptou, za
kamarátmi, za dievčaťom, za svojimi deťmi...
Všetko je ako sen. Všetko je ako pohár vína,
ktorý nezadržateľne vyprchá z hlavy. A človek
žije pre tie dni návratu, pre to neopakovateľné
vinobranie." (K. Muráň)
Vo svojej pisateľskej činnosti pokračoval
Kamil Muráň aj počas gymnaziálnych štúdií
v Žiline. Básne a úvahy o literatúre publikoval
na stránkach stredoškolského časopisu Mladými
očami. Niekoľko veršov mu v rámci rubriky Nové
slovo mladých uverejnil jej redaktor a garant,
známy slovenský básnik a spisovateľ Vojtech
Mihálik. Vtedy ešte mladý autor nemohol tušiť,
ako ďaleko visia časové kontúry knižného
vydania týchto jeho veršov...
Zásluhou agilného Miestneho kultúrneho
strediska začali v Terchovej po roku 1989
vychádzať nielen obecné noviny, ale aj zaujímavé
knižky, reflektujúce z rôznych uhlov pohľadov
bohatú minulosť, tradície, kultúru i súčasnosť
Jánošíkovho kraja. Osobitne sa v tejto súvislosti
treba zmieniť o edícii Terchovská poézia. V jej
rámci vychádzali básne miestnych rodákov, ako
i osobností, ktoré v Jánošíkovom kraji prežili
časť svojho životného príbehu. Piatym zväzkom
spomínanej knižnej série bola Muráňova zbierka
veršov Strapatý chlapec (1994), rekapitulujúca
takmer 15 rokov básnikovho tvorivého úsilia.
„Pokrok je neúprosný. Babicule vymreli a my
všetci sa musíme ísť narodiť do nemocnice.
Samozrejme, musí to tak byť. Ale je to spravodlivé?
Celý čas rastiete doma v tele matky a keď začnú
pôrodné bolesti, hybaj preč od rodnej pece. Azda
preto nad touto nespravodlivosťou novorodenci
plačú. ,Domov sú ruky, na ktorých smieš
plakať´..., hovorí básnik Miroslav Válek. Keby som
mohol, dal by som opraviť ten nespravodlivý
zápis v rodnom liste, pretože moje rodisko nie je
pôrodnica, ale Terchová!“ (K. Muráň, 1994)
Začiatkom decembra minulého roku oslávil Kamil
Muráň významné životné jubileum. Dúfame, že sa
náš starý dobrý kamarát nenahnevá, keď mu síce
so značným s oneskorením, ale o to srdečnejšie
zavinšujeme k jeho nedávnej päťdesiatke pevné
zdravie, hojnosť Božích milostí a trvalé rodinné
šťastie. Zároveň, milý Kamil, veríme v častejšie
osobné stretnutia a úprimne držíme palce, aby
sa Ti podarilo vydať zamýšľanú zbierku básní
s viac ako veľavravným názvom Rodný kraj.
Literatúra:
Muráň, K.: Strapatý chlapec. Terchová 1994;
Cabadaj, P.: Keď sa povie Terchová.
Vyznanie rodisku. Terchová 1994, s. 39.
Peter Cabadaj