Jožo Weider

verzia pre tlač
Jožo Weider - portrét

Základné údaje

* 24.06.1909, Budatín (pri Žiline)
+ 00.00.1971, Kanada

chatár, muzikant, fotograf, publicista

Texty o osobnosti

Život Joža Weidera

Po vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov (1918) nastáva okrem iného aj intenzívnejší rozvoj organizovaného cestovného ruchu, turistiky a športu v Malej Fatre. Vznikajú prvé ucelenejšie sprievodcovské popisy, turistické mapy, ročenky a iné informačné materiály, ktoré prispievali k zvýšenej propagácii tejto čoraz viac vyhľadávanejšej oblasti Slovenska. Postupom čase sa vo Vrátnej začalo aj s budovaním turisticko- rekreačných objektov. V roku 1930 dokončili mladí nadšenci z Klubu československých turistov v Žiline prvú etapu výstavby Chaty pod Chlebom.

O krátky čas na to sa rozhodol budatínsky rodák Jozef (Jožo) Weider vybudovať v sedle Medziholie Chatu pod Rozsutcom. Najprv v roku 1932 dokončil malý útulný objekt s 30 lôžkami, pričom každý voľný kút chaty dômyselne vyplnil ľudovou tvorbou z dreva. Neskôr svoje zariadenie rozšíril a v priebehu roka 1937 malo kapacitu 80 postelí. Zásluhou atraktívnej lokalizácie, ako aj nápadov invenčného a kreatívneho chatára sa tento objekt stal mimoriadne navštevovaným turistickým miestom.

Pamätníci tvrdia, že počas voľných chvíľ Jozef Weider vyhrával hosťom na harmonike a s obľubou spieval terchovské piesne. Aktívne tiež fotografoval, športoval a usporadúval rôzne podujatia; napríklad v spolupráci s agilnými funkcionármi Športového klubu Jánošík Terchová organizoval populárny beh tunajších mládencov od Chaty pod Rozsutcom do Štefanovej. Cieľ sa nachádzal pri Horskom hoteli pod Skalným mestom a víťazi boli odmenení hodnotnými cenami. Na jednom z propagačných plagátov sa okrem základných informácií nachádzal aj takýto text: „...ľudia, aby ste vedeli, terchovskí valasi budú bežiť, kto prvý dobehne – hodinky dostane...“

Všestranné pôsobenie v Jánošíkovom kraji, bohaté zážitky, skúsenosti a postrehy mimoriadne činorodého Jozefa Weidera dokumentuje kniha Päť rokov chatárom (1937), ktorú si autor vydal vlastným nákladom sám. Z tejto publikácie – vytlačila ju svojho času známa a úspešná žilinská tlačiareň Braun – pochádza i nasledujúca ukážka.

Stoh

To je obrovský kopec a poviem vám, že som ho poznal v zime i v lete. Stoh je celý holý, trávnatý, len z jednej strany sa zakúšali do jeho strmého boku skalisté rizne a smrečinové hrebienky. Tráva rastie aj na tej priehlbine, ktorú vidíte od Ištvánovej a pre ktorú ho Terchovci volajú Rytná. Štyri veľké čriedy oviec sa živia cez celé leto z tej trávy, a ešte ju na jeseň Belanci skosia a odnesú. Už si môžete predstaviť jeho veľkosť. Z vrcholu Stohu uvidíte skoro všetky hrebene slovenských hôr; od Turca k Liptovu až po Oravu, ba vidíte ďaleko do Poľska a na Moravu k Beskydám.

Ja viem, že som len malý človiečik a ty si veľký, obrovský kopec. Vzal si mi sebavedomie, keď som sa na teba odvážil onoho dňa, keď ťa čerti brali. K prvému trianglu to ešte šlo, pod závejom to bolo ako v starej izbe, len potom ďalej, na veľkej lúke, tam to ťalo do človeka. Akoby sa ten sneh bol premenil na milión pichľavých šípov, akoby sa fujak stal obrovskou metlou, chcejúc odmiesť všetko, čo tam bolo. Z polmetrového snehu nezostalo nič. Odkryté zľadovatené steblá trávy cvakali a hartusili, mojou omrznutou vetrovkou lomcoval vietor a čakal som, kedy ju zo mňa strhne. A k tomu stále nový príval snehu, hoci zem bola dohola vymetená. Ahá, tak asi vypadá monzún v púšti...

Ako som sa dostal k prvému trianglu pod závej, ani neviem. Pôdu mi vietor unášal spod nôh, stále som padal, a či stojím a či sa kĺžem, to som nezistil. Sedel som dobrú chvíľu pod závejom, ale čo to bolo proti tej rozbesnenej lúke. Čo je to jeden malý človiečik proti jednej veľkej hŕbe tejto zeme? Vzdorovať proti rozbesnenému živlu, či postaviť sa pred hrádzu ľudského nedorozumenia. Čo je horšie? Ťažko povedať, ale ja som skúsil oboje.


Na sklonku 30. rokov, v predvečer vypuknutia 2. svetovej vojny (1939), Jozef Weider emigroval. Po jeho odchode prevzala Chatu pod Rozsutcom Jarmila Uhrová. Na prelome novembra a októbra 1944 tento objekt spolu s ďalšími miestnymi turistickými zariadeniami (chaty pod Chlebom, na Kľačianskej Magure a pod Suchým, Horský hotel v Štefanovej) podpálili nemecké jednotky. Keďže všetky boli postavené z dreva, zhoreli do tla...

Žiaľ, o exilových osudoch Jozefa Weidera sa nám doposiaľ nepodarilo získať nijaké bližšie informácie (podľa neoverených zdrojov žil vo Veľkej Británii a v Kanade); nepoznáme teda ani dátum a miesto jeho úmrtia. Vieme však, že do Terchovej zavítal ešte raz (a naposledy) v roku 1966.

V júni 2009 si pripomenieme 100. výročie narodenia tejto zaujímavej osobnosti, s ktorou sú neodmysliteľne spojené počiatky formovania moderného cestovného ruchu v Malej Fatre.

Peter Cabadaj

Weider, J.: Päť rokov chatárom. In: Terchová, 6, 1995, č. 11 – 12, s. 6 – 7.
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003, s. 23 a 74.

Jožo Weider sa stal v Kanade slávnym

Peter Cabadaj vo svojom článku o Jožovi Weiderovi spomína, že o exilovom živote Joža Weidera toho veľa nevieme. Stačilo však hľadať na internete a o Jožovom živote v Kanade sa toho dozvedáme veľmi veľa. Ak samozrejme ide o toho istého Joža Weidera. Ak áno, potom Jožo Weider je v Kanade oveľa slávnejší ako v Terchovej či na Slovensku. Založil veľké lyžiarske stredisko, dostal sa do siene slávy Kanadského lyžiarskeho múzea, sú po ňom pomenované ulice...

Životopis Joža Weidera (preložený z viacerých anglických zdrojov)

Jožo Weider (v originály ako Jozo Weider) sa narodil v Žiline v roku 1908. Osud Joža Weidera bol vždy spätý s horským prostredím. Keď mal asi 20 rokov, postavil chatu v Karpatoch. V tejto chate býval okolo roku 1930, zarábal si ako chatár, horský vodca a fotograf. V roku 1939 Weider odišiel do Veľkej Británie, kde chcel propagovať turizmus jeho rodiska.

Počas nemeckej invázie do Československa (jar 1939) bol stále v Británii. Jeho naliehajúci telegram manželke jej umožnil opustiť Československo s 1-ročným synom. Odišli za Jožom do Anglicka, kde žiadali o politický azyl. V lete 1939 emigrovali do Kanady, kde sa usadili v Peace River v štáte Alberta. Neskôr toho roku Jožo odcestoval na východ Kanady do mesta Quebec, kde si našiel sezónnu prácu ako lyžiarsky inštruktor v Chateau Frontenac. Ďalší rok sa s celou rodinou presťahovali do Quebecu, kde pracoval v Alpine Inn v Sainte-Marguerite-du-Lac-Masson.

Tam stretol muža menom Peter Campbell, ktorý sa neskôr stal senátorom. Peter Campbell bol zainteresovaný do rozvoja lyžiarskeho stredisko v meste Collingwood v provincii Ontario. Títo dvaja sa stali partnermi a pracovali na rozvoji lyžovania v Blue Mountain. Začali v roku 1941, keď sa Weiderovi presťahovali na farmu. Tam v lete farmárčili. Weider postavil malú chatu a začal ručne čistiť svahy. Postupne v stredisku vybudoval veľké množstvo vlekov a stredisko stredisko Blue Mountain v Collingwood sa stalo jedným z najväčších a najdynamickejších lyžiarskych stredísk v Kanade.

Počas výstavby strediska zistil, že pôda v týchto miestach bola ílovitá, začal vyrábať keramiku ako hobby. Neskôr založil hrnčiarsku dielňu (Blue Mountain Pottery). Toto hrnčiarstvo napokon predal a peniaze z predaja použil na najväčší rozvoj svojho strediska za celú históriu. Vybudoval 3 dvojsedačkové lanovky a ďalšiu infraštruktúru.

Krátko po Weiderovej smrti v roku 1971, objavilo sa v novinách s názvom Collingwood Enterprise-Bulletin 6. októbra toto: "Je iba niekoľko mužov, ktorí sa narodia s darom vízie, vytrvalosti a fyzickej sily, ktorú táto úloha (Collingwood) vyžadovala." a tiež toto: "Bolo vždy ťažké považovať Joža za Kanaďana...On bol svetoobčanom, v zmysle vedomostí a skúseností. Bol jedným z najväčších propagátorov Kanadského života. Bol dobrý pre Collingwood a bol dobrý na Collingwood. Ovplyvnil naše zmýšľanie, rozkymácal naše názory a často ovplyvnil naše rozhodnutia...ale nikdy ich nenechal stratiť... Asi ťažko niekedy úplne pochopíme jeho prínos pre Collingwood a okolie."

Po smrti Weidera prebral vedenie strediska jeho syn George. V roku 1983 bol Jožo Weider zaradený do Siene slávy Kanadského múzea lyžovania.

Zdroje: http://en.wikipedia.org/wiki/Blue_Mountain_(ski_resort), http://www.skimuseum.ca/bios/Weider_Jozo.pdf

Príbeh o Blue Mountain (preklad)

V momente, keď Jožo Weider zazrel v roku 1940 Blue Mountain, videl v ňom potenciáln veľkého lyžiarskeho strediska. Toto stredisko je vertikálne najvyššie v Ontáriu a má ohromujúcich 2,5 míle horizontálne. Nachádza sa iba dve hodiny od Toronta. Blue Mountain sa rýchlo stalo najväčším a najlepších strediskom v Ontáriu.

Jožo mal víziu o Blue Mountain. Videl stredisko, v ktorom sa bude investovať do technológií vytvárajúcich skvelý zážitok z lyžovania. Takisto vedel zo skúseností z Európy, že dobrý lyžiarsky kopec potrebuje dobrú dedinu. Pochopil, že aby vytvoril trvalé spojenie a naozajstnú komunitu, Blue Mountain sa musí stať celoročným strediskom. Najviac zo všetkého však Jožo vedel, že je dôležité dívať sa do budúcnosti. Na to, čím sa Blue Moutain môže stať.

Jožo Weider zomrel v roku 1971, predtým, ako jeho sen vytvoriť zvučné, celoročné stredisko bol zrealizovaný. Jeho rodina v práci na jeho sne pokračovala...

Zdroj: http://www.villageatbluemountain.com/5.real.estate/5.2.story.asp

Čo o Jožovi Weiderovi povedal Jozef Čermák

V istom rozhovore sa právnik žijúci v Toronte, Čech Jozef Čermák, pozastavil aj pri Jožovi Weiderovi (dokonca ho spomenul vo svojej knihe): "Iný príbeh, ktorý sa objavil v originálnej verzii (poznámka: verzii knihy) je príbeh o ľuďoch, ktorí založili lyžiarske stredisko Collingwood. Ide o muža, ktorý prišiel zo Slovenska, vzal si dievča z Nymburku, a spolu odišli do Kanady a po roku do Collingwood. Sú tam hory, nie najväčšie, ale veľmi pekné a nie príliš ďaleko od Toronta. A bol tam malý lyžiarsky svah. Tento muž, jeho meno bolo Jožo Weider, dostal nápad. Keďže bol dobrým lyžiarom a mal skúsenosti z Československa, rozhodol sa začať niečo veľké. A urobil to! Založil lyžiarske stredisko, ktoré je dneska ohromné. Je to neuveriteľný príbeh, pretože ide o človeka z malého Československa, ktorý zmenil veľké územie vo svojom novom domove v Kanade."

Zdroj: http://www.radio.cz/en/article/66083

Fotografie

Weiderovci

Jožo Weider so svojou ženou Helenou, ktorá pochádzala z Nymburku.

Weiderovci

Jožo Weider

Jožo Weider na fotografii v sieni slávy Kanadského lyžiarskeho múzea

Jožo Weider

Odkazy

Jožo Weider v Sieni slávy Kanadského múzea lyžovania
Životopis Joža Weidera (po anglicky)
Príbeh o Modrej (po anglicky)
Rozhovor s Jozefom Čermákom, ktorý spomína Joža Weidera (po anglicky)
Sen Joža Weidera sa stal skutočnosťou (po anglicky)
História Collingwoodu, v ktorej je veľa o Jožovi Weiderovi a jeho žene (po anglicky)
Jožo Weider založil hrnčiarsku dielňu (po anglicky)
Žena Joža Weidera zomrela 101-ročná (po anglicky)
O lyžiarskom stredisku Blue Mountain - a veľa o Jožovi Weiderovi (po anglicky)
Oficiálna stránka strediska Blue Mountain, ktoré založil Jožo Weider (po anglicky)
Snowmagazin.sk: Chatár spod Rozsutca založil tretí najväčší rezort v Kanade