Augustín Hanuliak

verzia pre tlač
Augustín Hanuliak - portrét

Základné údaje

* 10.12.1932, Terchová


spevák, organizátor

Texty o osobnosti

Život Augustína Hanuliaka

Jánošíkov kraj vždy disponoval osobnosťami, ktoré aj v nežičlivých časoch, bez nároku na uznanie, dokázali kriesiť z popola tunajší spoločenský život, kultúru či šport. O viacerých takýchto ľuďoch sa, žiaľ, nikde nedočítate, pretože vrodená skromnosť im akosi „nedovoľovala“ uchádzať sa o priazeň médií. Stačilo, že sa akcia vydarila a návštevníci odchádzali spokojní do svojich domovov. Použité slová, myslím si, v plnej miere platia aj v prípade Augustína Hanuliaka.

Narodil sa do roľníckej rodiny ako druhé z piatich detí. (O staršom bratovi Štefanovi, ktorý už nežije, sme v rámci rubriky Osobnosti Terchovej písali v prvom tohtoročnom čísle našich novín.) Ako chlapec sa musel často starať o svojich mladších súrodencov, keďže rodičia počas dňa dlho pracovali na poli.

Už v mladosti sa A. Hanuliak neúnavne zapájal do rôznych aktivít. Hral napríklad v kapele, ktorú si založili takzvaní Bájkari. Toto povestné zoskupenie, s ktorým sú bezprostredne spojené počiatky populárnej hudby v Terchovej, vzniklo v roku 1955. Išlo o kolektív veselých mladých ľudí, pričom nechýbala medzi nimi ani neskoršia známa operná speváčka, pedagogička a exilová kultúrna pracovníčka Darina Kohútová, rodená Hanuliaková. Bájkari so svojimi estrádami úspešne účinkovali nielen v rodnej obci, ale aj v susedných dedinách (príležitostne i vo vzdialenejších prostrediach, ako napríklad v Jánošíkovej, dnes Dunajskej Lužnej).

Po skončení meštianskej školy pôsobil A. Hanuliak ako administratívny pracovník v štátnom podniku Mlyny. Neskôr pracoval na Miestnom národnom výbore v Zástraní, avšak jeho veľkou túžbou bolo pokračovať v štúdiu. Prihlásil sa preto na stavebnú priemyslovku do Žiliny, ktorú
vyštudoval popri zamestnaní. Následne pracoval ako stavbyvedúci v podniku Pozemné stavby, neskôr na odbore výstavby Okresného národného výboru v Žiline.

S osobou A. Hanuliaka sú neodmysliteľne spojené Jánošíkove dni. Vedno s niekoľkými svojimi priateľmi a vrstovníkmi stál pri ich zrode, v ďalšom období bol aktívny pri organizovaní, respektíve technickom zabezpečovaní tohto dnes už svetoznámeho folklórneho festivalu. Osobitne sa v súvislosti s Jánošíkovými dňami treba zmieniť o populárnom konskom vozovom sprievode – erbovom podujatí festivalu –, na príprave a realizácii ktorého A. Hanuliak roky rokúce nezištne participoval.

Spomenieme tiež jeho pravidelné účinkovanie v Jasličkovej pobožnosti, spoluprácu s filmári (účinkoval napríklad v dokumentárnych snímkach o A. Chvastekovi, ktoré nakrútil V. Ondruš), angažovanie sa v spoločenskom živote obce.

Zainteresovaní vedia, že A. Hanuliak najradšej hrával futbal. V tejto súvislosti jeho sestra Viktória Švecová uvádza, že raz svoj športový talent využil aj pri záchrane ľudského života. "Na Veľkonočný pondelok hrala Terchová futbalový zápas s Belou na jej ihrisku. Bolo jarné počasie, topil sa sneh a rieka Varínka bola rozvodnená. Odnášala kusy ľadu, snehu, dreva a všetko, čo jej stálo v ceste. Po skončení zápasu fanúšikovania prechádzali cez lavičku ponad rozvodnenú rieku. Zrazu sa strhol krik, pretože ľudia uzreli chlapca, ktorého unášala dravá voda. Nikto nemal odvahu skočiť za ním do studenej rieky a vytiahnuť ho. Vtedy Gusto skočil za chlapcom do vody, vytiahol ho na breh a okolostojacich požiadal, aby mu pomohli. On bežal hore Belou ku kamarátovi prezliecť sa do suchých šiat a vypiť horúci čaj. Tí, čo Gusta videli bežať mokrého, sa usmievali, že bol nešikovný, a preto ho dievčatá poliali. Keď však išiel naspäť prezlečený v priateľovom obleku, každý sa naňho pozeral s vážnosťou, hovoriac, že je to ,naozajstný športovec..."

Po tom, čo Miestny národný výbor v Terchovej zriadil Technické služby, ponúkli mu miesto riaditeľa. Ponuku prijal a dlhé roky sa obetavo staral o celý rad služieb, poskytovaných spoluobčanom i návštevníkom obce. Popri tom si stihol ďalším štúdiom rozšíriť svoje vedomosti o problematike životného prostredia.

Keď po novembrových udalostiach pamätného roka 1989 prišla na rad privatizácia podnikov a Technické služby v Terchovej taktiež prešli do súkromných rúk, rozhodol sa odísť na zaslúžený starobný dôchodok.

Ani v pokročilejšom veku svojho života A. Hanuliak nezaháľa. Práve naopak! Pravidelne spieva v dedinskom kostolnom zbore i vo folklórnej skupine „Terchovskí dôchodci“, v rámci medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni (okrem speváckeho účinkovania) pokračuje v organizačnom zabezpečovaní konského vozového sprievodu, zaujíma sa o rozvíjanie talentu mladých futbalistov. Samozrejme, spolu s manželkou sa teší zo svojich detí a vnúčat, ktoré zahŕňa úprimnou láskou.

Pevne verím, že sa počas už pripravovaného jubilejného 50. ročníka Jánošíkových dní (koniec júla 2012) nezabudne ani na ľudí, ktorí roky rokúce obetavo a často bez nároku „na honorár“ organizačne zabezpečovali náš terchovský „štátny sviatok“. Do tejto kategórie vzácnych osobností patrí bez najmenších pochybností aj budúcoročný osemdesiatnik Gusto Hanuliak!

Literatúra:

Švecová, V.: Augustín Hanuliak (Rukopisný životopis);
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003, s. 5.

Peter Cabadaj