Adam Vallo

verzia pre tlač
Adam Vallo - portrét

Základné údaje

* 20.07.1940, Terchová
+ 08.08.1998, Žilina

speleológ, rezbár, karikaturista

Texty o osobnosti

Život Adama Valla

Medzi neprehliadnuteľné osobnosti novodobej éry Terchovej sa svojimi všestrannými aktivitami zaradil aj Adam Vallo. Do širšieho povedomia sa zapísal ako odvážny a fundovaný jaskyniar, invenčný ľudový rezbár, karikaturista, zberateľ starožitností či majster hodinár.

A. Vallo sa narodil v skromných pomeroch ako najstarší z pätnástich detí. Po vychodení základnej školy sa išiel učiť za baníka do Karvinej. Baňa a všetko, čo s ňou súvisí, ho však nezaujala, a tak sa vrátil do rodiska. Keď absolvoval povinnú dvojročnú vojenskú službu, začal pracovať ako nosič, údržbár a kurič na Chate pod Chlebom. Majestátne hory, v lone ktorých vyrástol, sa preňho stali zmyslom života. Od namáhavej práce v horách ho nedokázali odradiť ani lavíny, ktoré neraz tohto, postavou neveľkého chlapa zmietli aj s nákladom. Neprestal ani po tom, čo mu v roku 1967 operovali srdce... Na rad prišla ťažká, ale napokon úspešná rekonvalescencia. Počas výstavby lanovky na Grúň (1974) sa stala tragédia. Ťažné lano usmrtilo Vallovho spolupracovníka a on sám vyviazol z ťažkého zranenia len vďaka nepoddajnej vôli žiť. Opäť však nastal dlhý čas rekonvalescencie a zložitý zápas o návrat do normálneho života.

Na druhej strane išlo o obdobie, keď sa už aktívne a naplno venoval svojej osudovej záľube – jaskyniarstvu. V roku 1969 založil oblastnú jaskyniarsku skupinu pri Slovenskej speleologickej spoločnosti (pamätnú OS Terchová).

„Dňa 19. 2. 1972 prenikol presne cieleným pracovným úsilím, spolu s priateľmi Karolom Martinčom, Jánom Hanuliakom a Jánom Šupicom, mohutnou vyvieračkou v dolinke Pod jamami do neznámej jaskyne v eróznej báze podzemných krasových vôd. Bol to prvý veľký objav v Malej Fatre! Stalo sa tak vďaka Adamovmu nadšeniu a neegoistickému prístupu k práci a ľuďom. Prieskumu Jaskyne nad vyvieračkou venovali terchovskí speleológovia v nasledujúcich rokoch mnoho úsilia a postupne objavili v spolupráci s potápačmi z Košíc, Trenčína a Demänovskej doliny 620 metrov jaskynných priestorov.“ (E. Piovarči).

Počas 16 rokov, čo bol vedúcim oblastnej skupiny Terchová (do roku 1985), pracoval A. Vallo na viacerých miestach Malej Fatry (priepasti pod Malým Kriváňom, Medvedia a Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom, Belské vyvieračky, Kukurišova jaskyňa v Stratenci, jaskyňa Medvedia II, Deravá skala, jaskyne B1 až B6 pod Kykulou a inde). Začiatkom 90. rokov nadviazal na svoju predošlú úspešnú speleologickú činnosť a intenzívne spolu s kamarátmi pracoval na obnovení vchodu do Jaskyne nad vyvieračkou. Koncom roku 1997 založil novú jaskyniarsku skupinu Malá Fatra – Sever, stáva sa jej prvým vedúcim a zároveň aj spoluobjaviteľom jaskyne Veľká trhlina.

„Dňa 3. 4. 1998 na predsedníctve Slovenskej speleologickej spoločnosti vo Svite sa napokon dočkal ocenenia a slávnostne preberá Čestné členstvo SSS za dlhoročnú činnosť v speleológii.“ (E. Piovarči)

V rámci svojich rezbárskych aktivít, ktorými rozvíjal odkaz ľudovej tradície Jánošíkovho kraja, sa Vallo okrem výroby črpákov venoval aj reliéfom a voľnej figurálnej tvorbe. Autorove drevorezby s ľudovými motívmi a jánošíkovskou tematikou sú však, žiaľ, až na malé výnimky nenávratne roztratené po svete. Zásluhou citlivého prístupu k zvolenej téme i materiálu, zmyslu pre vystihnutie detailu a precíznej práce sa začlenil medzi najlepších rezbárov vo svojom okolí. Toto umenie zdedil po svojom otcovi, ktorý bol jeho učiteľom a ktorému v mladosti pomáhal pri výrobe hudobných nástrojov. A. Vallo sa síce rezbárčinou neživil a ani nepatril medzi najplodnejších tvorcov, robil ju však veľmi rád a s veľkou vášňou.

Osobitnú pozornosť by si zaslúžila Vallova zberateľská činnosť; zbieral starožitnosti, najmä staré nástenné hodiny. Niet teda divu, že bol aj zručným a vyhľadávaným majstrom hodinárom. Okrem toho, že hodiny reštauroval, opravil v Terchovej hocijaký budík či „cibule“...

Menej sa už vie, že A. Vallo bol tiež zdatným karikaturistom. Svoje kreslené jaskyniarske vtipy uverejňoval najmä v Speleologickom spravodaji (č. 2/1974, č. 1/1975...), pričom viacerí ho považujú za jedného z priekopníkov „speleohumoru“ vo vtedajšom Československu.

Zmysel pre humor neopúšťal tohto rozhľadeného, vtipného, večne usmiateho a dobrosrdečného človeka ani v najťažších chvíľach života.

„Boli sme ho s jaskyniarmi pozrieť ešte raz, a to počas Jánošíkových dní. Vtedy nás však bolo naňho priveľa. Práve odpočíval po prívale návštev, a tak sme ho nechceli rušiť. Týždeň na to, 7. augusta, mu už prestalo zaberať aj morfium a Adama vo veľkých bolestiach museli previesť do nemocnice, kde v sobotu 8. augusta 1998 okolo jednej hodiny poobede, 18 dní po svojich 58. narodeninách, prešiel tíško na druhý breh do večného svetla.“ (E. Piovarči, 1998)

Uzavrel sa tak životný príbeh nesmierne činorodého, skromného a vzácneho človeka, ktorý sa obetavo, nezištne a bez nároku na spoločenský honor ponáral do magických zákutí a hlbín prírodného sveta. Všetci, čo sme Adama Vallu poznali, vieme, že tak robil nielen s entuziazmom a veľkým rizikom, ale aj s nádejou, že objavovanie a sprostredkovanie prírodných krás pre budúce generácie môže byť autentickým naplnením zmyslu života a osobnostného poslania.

Peter Cabadaj

Literatúra: Piovarči, E.: ... A legendy odchádzajú...( I.) In: Terchová, 9, 1998, č. 6, s. 18 – 19
; Piovarči, E.: ... A legendy odchádzajú...(II.) In: Terchová, 10, 1999, č. 1, s. 8 – 10;
Cabadaj, P. – Križo, V.: Terchová. Terchová 2003, s. 86 – 87.

Odkazy

Čo odkrylo drevo - výstava v Terchovej aj s dielami Adama Vallu
Ďalšie zákutia Kryštálovej jaskyne pod Rozsutcom?
Kryštálová jaskyňa pod Rozsutcom
Po Adamovi Vallovi pomenovali jaskyňu
V článku zmienka o Adamovi Vallovi
V článku zmienka o Adamovi Vallovi