Adam František Kollár

verzia pre tlač
Adam František Kollár - portrét

Základné údaje

* 15.04.1718, Terchová
+ 15.07.1783, Viedeň (Rakúsko)

knihovník, historik, slovenský Sokrates

Texty o osobnosti

Zbojníka poznajú, na vzdelanca zabudli

Zbojníka poznajú, na vzdelanca zabudli Adam František Kollár sa narodil v Terchovej 15. apríla 1718, päť rokov po smrti Juraja Jánošíka. Hoci jeho meno medzi poddanými na Slovensku až také známe nebolo, o to populárnejší bol na viedenskom cisárskom dvore a medzi učencami 18. storočia, ktorí ho nazývali „slovenský Sokrates.“

V tej dobe bolo nemysliteľné, aby sa dostal človek bez šľachtického titulu medzi vládnucu vrstvu. A. F. Kollár to však svojou húževnatosťou dokázal. V rodnej Terchovej prežil len krátke detstvo. Jeho otec bol dozorcom v baniach, preto sa presťahovali na Staré Hory. Študoval na lýceu v Trnave, krátky čas bol jezuitom vo Viedni. Mal veľkú záľubu v jazykoch, preto z rehole vystúpil a odišiel do Viedne, kde pracoval v archíve. Jeho mimoriadny talent nezostal dlho bez povšimnutia. Ovládal nemčinu, maďarčinu, slovenčinu, všetky slovanské jazyky, angličtinu, francúzštinu, hebrejčinu, rumunčinu, latinčinu, gréčtinu, turečtinu a niekoľko arabských jazykov. Stal sa knihovníkom cisárskeho dvora a v roku 1774 sa stal riaditeľom cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie. Nejaký čas bol i riaditeľom rezortu pre gymnázia v celom cisárstve. Patril medzi popredných európskych vedcov svojej doby. Inicioval založenie Akadémie – učenej spoločnosti na podporu prírodných vied a hospodárskeho rozvoja krajiny. Hlásal náboženskú znášanlivosť a vydal pramene k uhorským dejinám, hlavne k právnej histórii. Vždy sa hlásil k slovenskému pôvodu. Prednášal dejiny, diplomatiku a štátne právo na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity a od roku 1774 bol jej dekanom. Pričinil sa o školské reformy Márie Terézie v roku 1777. Usiloval sa o zavedenie výučby materinského jazyka a právo na vzdelanie pre všetky národnosti v monarchii. Poukazoval na ťažký život poddaných a navrhoval, aby aj šľachta platila dane. Vládnuca vrstva v Uhorsku ho preto vyhlásila za vlastizradcu. Kollár sa pričinil aj o zdanenie cirkevných majetkov v Uhorsku, za čo mu šľachta hrozila vyhnanstvom. Vlastnil jednu z najväčších súkromných slovanských knižníc, písal vedecké historické práce. Za jeho prínos o zdanenie šľachty dostal od panovníčky Márie Terézie šľachtický titul a majetky pri Šoproni. Kráľovná si ho natoľko obľúbila, že sa mu sama ponúkla za krstnú matku jeho jedinej dcéry. Zomrel 15. júla 1783 vo Viedni. Adam František Kollár bol ojedinelým zjavom slovenskej inteligencie, vzdelanec európskeho formátu. Dosiahol vysokú kariéru aj priazeň panovníčky. Napriek tomu zostal hrdým Slovákom. V obci Terchová je podľa neho pomenovaná jedna ulica. Počas jeho života ho šľachta nenávidela a jeho meno nadlho vymazali z dejín. Ešte i dnes je na Slovensku omnoho viac známe meno iného rodáka z Terchovej – obyčajného zbojníka Jánošíka.

Miloš Skalický

Skalický, M.: Žilinské noviny

Odhalenie pamätnej tabule vo Viedni

Odkazy

Adam František Kollár
Ozajstná osobnosť z Terchovej
Adam František Kollár na Wikipedii
Bezbožný zradca a slovenský Sokrates Adam František Kollár
Adam František Kollár prispieva na Terchovský blog
Po Jánošíkovi na Google aj A.F. Kollár
Výstava Slovenský Sokrates - Adam František Kollár v Terchovej aj vo Viedni