Vytlačené zo stránky http://slavni.terchova-info.sk.

Terchovská republika

verzia pre tlač
Terchovská republika - úvodný obrázok

Základné údaje

príbeh o neuveriteľnej udalosti

Texty

Príbeh o Terchovskej republike

Každá vojna je skutočne krutá. Straty na životoch a majetku v ľuďoch vždy vyvolajú iba smútok. No i napriek tomu sa vo vojne niekedy udejú i udalosti, ktoré sa vymykajú z rámcov bežného myslenia a skutočnosť, že by sa také niečo mohlo stať, vám môže pripadať tak trochu neuveriteľná, či dokonca smiešna a len ťažko ju vezmete ako skutočnosť.

Zrejme ani prvá svetová vojna nebola výnimkou, pretože nedávno som sa dopočul o udalosti, ktorá sa stala v prvej svetovej vojne a na prvý pohľad sa mi zdala veľmi nepravdepodobná. Možno je to iba môj názor, ale radšej to posúďte sami. Stalo sa to ku koncu vojny práve deň pred vyhlásením samostatnej ČSR 27.10. 1918. Táto udalosť sa stala v Terchovej. Práve v Terchovej, tam, kde pred tristo rokmi Jánošík bojoval za práva maďarskou šľachtou utláčaných ľudí. Zrejme je pravda, že títo ľudia sa nezaprú, pretože ku koncu vojny urobili vec, ktorá aj keď sa nezapísala do dejín ako nejaká veľká udalosť, svedčí o našom odpore k maďarizácii a útlaku počas uhorskej vlády nad naším územím.

Začalo sa to tak, že niekoľkí Terchovčania, vidiac blížiaci sa koniec vojny, sa rozhodli, že sa pomstia tým, čo ich počas Rakúsko-Uhorska ako vysokopostavení ľudia utláčali a obohacovali sa na ich úkor. Hneď medzi prvých patrili Židia. V Terchovej neboli obľúbení, lebo mali vo vlastníctve viacero podnikov, ktoré sa značne obohacovali na úkor miestneho obyvateľstva. Preto väčšina z nich utiekla skôr, než by sa im niečo vážnejšie stalo. Zúriví dedinčania, navyše ozbrojení, si vybrali jednu z krčiem. Rozbili ju a vrhli sa v nej na alkohol. Ale nie preto, aby ho vypili, ale aby ho zničili a navždy tak zlikvidovali spomienku na úžerného krčmára. Všetky ostatné židovské domy boli zničené. Potom prišiel rad na grófskeho správcu, ale keď zistili, že včas ušiel, chceli zaútočiť na faru. Napokon tomu zabránili niektorí rozumnejší aktéri "povstania" a rozhodli sa, že sa vyúčtujú s notárom. Už počas vojny sa mu vyhrážali, že mu všetky krivdy vrátia. Pretože vtedy ešte, tak ako všetci ostatní úradníci, potláčal práva Slovákov. Príkladom jeho neprávostí je napríklad skutočnosť, že budovy štátnych orgánov v tejto dedine dal postaviť z materiálov dovezených výlučne z Maďarska a na prácach boli iba Maďari, pričom si uvedomoval, že v dedine je vysoká nezamestnanosť a tamojší stavebný kameň je veľmi kvalitný a ťaží sa a vyváža dodnes.

Teraz už však notár nebol taký odvážny. Za ním už nestáli žandári a nemohli ho chrániť. Skrýval sa na povale notariátu, ktorý tam stojí i teraz. Ozbrojení vojaci, ktorí sa vrátili z frontu, vtrhli do domu a ich prvý nápad bol, že notára vyhodia z okna. Potom si to však rozmysleli a vytiahli ho pred dom a začali mu vyčítať všetky neprávosti, ktorých sa dopustil. Potom ho začali bezhlavo mlátiť palicami až kým ho žena jedného z vojakov neodniesla do bezpečia. O dva dni zomrel v nemocnici. Neskôr, u počas prvej ČSR sa novému notárovi v tomto dome diali zvláštne, nevysvetliteľné javy. Povrávalo sa, že to straší práve duch zavraždeného notára.

O niekoľko dní začala byť situácia v Terchovej skutočne zlá. Stále sa vracali noví vojaci z frontu, až sa utvorili organizované jednotky, ktoré boli dobre vyzbrojené s veľkým množstvom streliva. Takto ozbrojení muži bezhlavo strieľali divú zver a zbrane s malými úpravami si ponechali ešte niekoľko rokov. Vrcholom týchto udalostí bolo vyhlásenie samostatnej Terchovskej Republiky. Toto vyhlásenie urobil Andelík, známa terchovská postavička, človek, ktorý bol veľmi známy v okolí a hovorilo sa o ňom veľa povestí. Keď sa dedinčania dopočuli o vyhlásení republiky, rozbesnili sa ešte viac a keďže už nemali čo zničiť, rozhodli sa, že napadnú neďaleký Varín. Na vozoch, s množstvom zbraní, napadli mesto a začali ho rabovať rovnako, ako predtým svoju vlastnú dedinu. Obyvateľom Varína sa to však nepáčilo a tak sa postavili svojim susedom so zbraňou v ruke. Zahnali ich za dedinu, kde sa na pomoc Terchovčanom pridali i obyvatelia okolitých dediniek Belá a Tižinec. Tí doniesli i automatické pušky. Takto boje pokračovali asi týždeň, kým do Terchovej nevnikli české vojská a neupokojili dedinčanov.

Je zvláštne, že takéto udalosti sa stali práve v Terchovej a možno preto to bolo pre mňa zo začiatku také neuveriteľné. Pre vtedajších dedinčanov to však bolo dôležité, pretože dostali príležitosť pomstiť sa tým, ktorí im znepríjemňovali životy v minulosti.

ŠVEJK

Odkazy

Peter Cabadaj spomína Terchovskú republiku
Marián Tkáč: Terchovská republika s heslom - Ohoľ ho!