Vytlačené zo stránky http://slavni.terchova-info.sk.

História obce Terchová

verzia pre tlač
História obce Terchová - úvodný obrázok

Základné údaje

významné historické udalosti v obci Terchová

Texty

Čo hovorí história Terchovej?

Obec Terchová existuje vyše štyristo rokov. Územie, na ktorom sa nachádza, však bolo ľuďom známe už skôr. Za najstarší doklad o pobyte človeka v terchovskom chotári možno považovať železný hrot kopije, pochádzajúci z doby rímskej a nájdený v blízkosti bývalej Chaty pod Rozsutcom. Nakoľko sú bližšie nálezové okolnosti neznáme, nemôžeme uvedený predmet datovať presnejšie. I napriek tomu sa ale ponúka hypotéza, že v dobe protohistorickej mohli predmetné teritórium používať ľudia pri prechode z Oravy na Považie.Zakladajúca listina obce pochádza z 22. apríla 1580. Jej vznik súvisí s tzv. kolonizáciou na valašskom práve, ktorá v tomto období už strácala svoj etnický charakter a predstavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania.

Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciácii miestneho obyvateľstva. Pôvodne valašská osada sa zmenila na pastierskoroľnícku obec. V druhej polovici 17. storočia je Terchová začlenená ako súčasť tepličského panstva. S jeho novými majiteľmi prichádzajú do obce i noví usadlíci. Podľa písomných dokladov ide o Valachov, ktorí sa ešte niekedy v 16. storočí usadili v tešínsko - kysuckých vrchoch. Z ich potomkov sa pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia prisťahovali aj rodičia Juraja Jánošíka.

Mimoriadne ťažké dôsledky malo pre obec dlhé obdobie sucha z druhej polovice 19. storočia. Vyústilo do morovej epidémie, ktorej podľahla značná časť tunajšieho obyvateľstva. Ľudia začali húfne opúšťať nehostinný kraj a hľadať prijateľnejšie životné podmienky na Dolnej zemi. Počas oslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. V dôsledku tejto skutočnosti sa museli desiatky terchovských rodín vysťahovať do iných oblastí Slovenska. V prvých povojnových rokoch dochádza v rámci dvojročného plánu obnovy k vybudovaniu novej Terchovej.

Úcta k tradíciám

Popri Jánošíkovi výdatne pôsobil vo vzťahu k magickému chápaniu Terchovej i fenomém prekrásnej prírodnej polohy v malebnej scenérii pohoria Malá Fatra. A možno práve povesťami vychýrené horské doliny, rieky a končiare pomohli vyprofilovať terchovského človeka. Bytosť, v ktorej sa harmonicky spája drsnosť zložitých životných podmienok s romantickou krásou okolitých prírodných zákutí. Na jednej strane neľahká každodenná práca, na strane druhej citlivé videnie a cítenie sveta vôkol. Táto konštelácia umožňuje našincovi pretaviť spomenutú harmóniu do neopakovateľného terchovského ľudového umenia. Na dedičstvo svojich otcovizní sú miestni obyvatelia obzvlášť hrdí a citliví. Ich významnejším prejavom vzťahu k vlastnej minulosti je terchovskí folklór, charakteristický originálnou speváckou a tanečnou zložkou; o povestnej "nebeskej" muzike ani nehovoriac. Ťažko by sa veru hľadalo na svete analogické miesto, kde by na takom malom priestore pôsobilo toľko muzikantov a hudobných zoskupení. Dominantným prvkom terchovskej hudobnej kultúry je tradičná sláčiková muzika, hrajúca v obsadení: husle, kontra a basička. "Klasickú trojku" neskôr doplnili druhé husle. Najväčšiu zásluhu na šírení terchovskej "nebeskej" muziky mali, a majú známe muzikantské rody Kvočkovcov, Struhárňanských, Balátovcov, Rybárovcov, Meškovcov, Mihovcov, Bobáňovcov a Muchovcov. Pamätníci dokonca tvrdia, že každá terchovská osada mala svoju muziku s charakteristickým repertoárom a interpretačným štýlom.

Už od začiatku 60. rokov nášho storočia organizujú tunajší nadšenci populárne folklórne podujatie, pomenované - ako ináč - podľa Juraja Jánošíka. Jeho vývoj išiel až tak ďaleko, že od roku 1992 majú Jánošíkove dni podobu medznárodného foklórneho festivalu, ktorý je najväčším hudobným festivalom na Slovensku. Monumentálny amfiteáter Nad bôrami, ale aj iné miesta v Terchovej vítajú každý rok tisíce milovníkov ľudovej kultúry, ktorí majú v rámci Jánošíkových dní jedinečnú príležitosť skonfrontovať súčasné trendy slovenského a zahraničného folklórneho umenia. Medzinárodný folklŕny festival Jánošíkove dni v Terchovej sa organizuje pravidelne v prvý augustový víkend a ponúka pestrú škálu podujatí folklórneho, ale aj výtvarného, divadelného, humorného, folkového či knižného charakteru.

Osobnosti

Terchová je rodiskom viacerých významných osobností slovenskej histórie, ale i súčasnosti. O slovenskom národnom hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi (1688 - 1713) sme už hovorili viackrát, z toho dôvodu upriamime pozornosť na ďalšie dve postavy terchovského pôvodu, ktorých životné osudy a tvorba prerástli rámec našej obce. V prípade Adama Františka Kollára (1718 - 1783) dokonca môžeme oprávnene tvrdiť, že jeho dielo sa stalo súčasťou európskeho vedeckého i kultúrneho dedičstva. Historik, archivár, pedagóg, knihovník, polyglot, prekladateľ, reformátor, riaditeľ cisárskej dvorskej knižnice, dvorský radca cisárovnej Márie Terézie (tá bola aj krstnou mamou jeho jediného dieťaťa, dcéry Márie Terézie...), tým všetkým bol, okrem iného, "slovenský Sokrates" z Terchovej, Adam František Kollár. V súvislosti s menom tohto výnimočného vzdelanca treba podotknúť, že sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu, o čom svedčí aj ním napísaná obrana slovansko - slovenskej reči, nachádzajúca sa v diele Mikuláša Olaha Hungaria et Atila z roku 1763.

Inou známou osobnosťou, ktorá uzrela svetlo Božieho sveta v Terchovej, je popredný medzivojnový básnik, prekladateľ, redaktor, publicista a matičný funcionár JUDr. Koloman Kolomi Geraldini (1908 - 1994) žijúci od roku 1945 v doživotnom exile.

Pri príležitostiach výročí spomenutých dejateľov, ale tiež iných protagonistov terchovskej minulosti i súčasnosti sa organizuje v Terchovej množstvo podujatí. Ich neodmysliteľnou súčasťou sa stali aj zaujímavé knižné publikácie, umocňujúce vzťah terajšej terchovskej generácie k svojmu milovanému rodisku.

Terchová však nepredstavuje len galériu "obrazov starého sveta". Vytrvalo sa snaži hľadať i svoju novšiu tvár, do ktorej chce zakomponovať všetky metamorfózy, ku ktorým v tejto časti Slovenska, chtiac - nechtiac, s pribúdajúcou "civilizáciou" došlo. Na trvalých pilieroch hrdej kresťanskej minulosti pristupujú Terchovčania k realizácii neľahkého projektu. Jeho prostredníctvom chcú drahú obec doviesť tam, kde podľa polohy, tradície a ľudského remeselného fortieľa neodmysliteľne patrí. Totiž medzi atraktívne turistické strediská, so všetkým tým, čo napĺňa obsah tohto pojmu, včítane dôstojnej životnej úrovne miestneho obyvateľstva.

Cestovný ruch

Do začiatku 19. storočia sa v horských oblastiach Malej Fatry vyskytovali väčšinou pastiery, drevorubači, pytliaci, bylinkári. K Veľkému Rozsutcu smerovali kroky hľadačov pokladov. Prvá polovica 19. storočia predstavuje medzník. Do tejto oblasti začínajú prichádzať ľudia, pre ktorých sa objavovanie prírodných pokladov stalo neodmysliteľnou súčasťou ich životného prejavu. Očarujúce horské zákutia vrátňanských dolín nemohli obísť ani poprední slovenskí bádatelia. Na tomto mieste spomenieme aspoň svetoznámeho prírodovedca a geológa Dyonýza Štúra, či trenčianskeho župného lekára, neskôr kráľovského radcu MUDr. Karola Brančíka.

K prelomu v súvislosti s návštevnosťou tohto kraja dochádza výstavbou Košicko - bohumínskej (1871) a Považskej železničnej trate (1883). Po ich dokončení sa malofatranská oblasť stáva výhľadávaným cieľom návštevníkov aj zo vzdialenejších regiónov. Postupom času, predovšetkým od medzivojnového a povojnového obdobia, začali vyrastať v tomto prostredí početné turistické zariadenia.

Po roku 1989 došlo v súvislosti s privatizačným procesom k zásadným zmenám v oblasti cestovného ruchu. Chaty, hotely, lanovky, lyžiarske vleky prešli opätovne do súkromných rúk a našinec dúfa, že tento závažný fakt sa čoskoro premietne do kvalitatívne novej úrovne ponuky služieb a celej infraštruktúry cestovného ruchu v nádhernom prírodnom prostredí Malej Fatry.

Terchová v roku 1948

Relácia Týždeň vo filme z roku 1948 zachytáva dianie v Terchovej - vysviacku Kostola sv. Cyrila a Metoda, budovanie novej Terchovej po vojne či fašiangy v Štefanovej.

Fotografie

Terchová začiatkom 20. storočia

Terchová začiatkom 20. storočia

Pohľad na centrum Terchovej v závere 30. rokov minulého storočia

Pohľad na centrum Terchovej v závere 30. rokov minulého storočia

Terchová bezprostredne po vojne (1945)

Terchová bezprostredne po vojne (1945)

Terchová v povojnovom období

Terchová v povojnovom období

Odkazy

História Terchovej so súčasnými fotkami
Terchová na Wikipedii
SME.sk: Terchovú živia najmä turisti